Buďte verní sami sebe; pomáhajte druhým; urobte z každého dňa svoje majstrovské dielo; hlboko sa napite z dobrých kníh; urobte z priateľstva jemné umenie; postavte si prístrešok proti daždivému dňu; modlite sa za vedenie a buďte vďační.
Dnes som videla tweet LeBrona Jamesa a hneď som si spomenula na Johna Woodena. K LeBronovmu Tweetu sa dostanem o chvíľu, ale najprv všetkým pripomeniem, kto bol John Wooden.
John Robert Wooden (1910–2010), bol americký basketbalový tréner a hráč. Prezývaný Čarodejník z Westwoodu (toto meno nemal rád) získal počas 12 rokov ako hlavný tréner tímu UCLA Bruins desať titulov šampióna Národnej kolektívnej atletickej asociácie (NCAA), z toho rekordných sedem v rade. Žiadny iný tím nezískal viac ako štyri. V tomto období jeho tímy vyhrali v mužskej basketbalovej NCAA rekordných 88 zápasov za sebou. Okrem nespočetných prestížnych ocenení získal Wooden rekordných sedemkrát cenu Henryho Iba ako národný tréner roka a päťkrát získal cenu agentúry AP.
Tu sú niektorí z mužov, ktorí hrali v Woodenovom "tíme snov": Kareem Abdul-Jabbar, Bill Walton, Walt Hazzard, Sideny Wicks, Henry Bibby, Gail Goodrich, Keith Wilks.
"Nikdy nezarábal viac ako 35,000 dolárov ročne, vrátane roku 1975, keď získal svoj desiaty titul národného šampióna, a nikdy nepožiadal o zvýšenie platu," napísal Rick Reilly z ESPN. Podľa vlastných zápiskov Wooden odmietol ponuku trénovať Los Angeles Lakers, ktorá mohla byť desaťnásobne vyššia ako plat UCLA.
Mala som tú česť stretnúť sa s trénerom Woodenom krátko pred jeho smrťou v júni 2010. Pomáhala som Henrymu Bibbymu napísať jeho životný príbeh. Tlač nebola k Bibbymu priaznivá, pokiaľ ide o jeho vzťah s bývalou manželkou a synom, basketbalistom Mikeom Bibbym, a on chcel uviesť veci na pravú mieru. Bibby dúfal, že z jeho úvah vznikne kniha, ale pokiaľ viem, nikdy sa tak nestalo. Sedieť s ním a počúvať všetky jeho príbehy bolo fascinujúce a ja som za to dostala zaplatené. Ale to najlepšie – to, čo bolo na nezaplatenie a čo mi odvtedy zostalo ako jedno z najvýznamnejších stretnutí v mojom živote - bola možnosť sadnúť si a porozprávať sa s trénerom Woodenom v jeho dome.
Človek by očakával, že najúspešnejší tréner všetkých čias bude žiť vo vile, ale on to tak nerobil. Žil v malom, nenápadnom byte v Encine, hneď vedľa Ventura Blvd. Bol plný spomienkových predmetov, ktoré museli mať hodnotu malého majetku, ale o žiadnom zabezpečení sa nedalo hovoriť. Balkón sa nachádzal hneď vedľa bočnej ulice a počas niekoľkých hodín, ktoré som s ním strávila, okolo neho prešlo množstvo kamiónov Fed Ex a UPS, ktoré balíky hádzali cez zábradlie na balkón a sprevádzali ich veselé "ahoj!" od vodičov, ako to nepochybne robili celé roky.
Počúvať rozprávanie trénera Woodena bolo ako počúvať môjho otca. Mali rovnaký pevný charakter. Žili podľa rovnakého vyššieho cieľa. A ani jeden z nich sa pre slávu a bohatstvo nezriekol svojej integrity, hoci mal na to veľa príležitostí.
Život Johna Woodena, všetko, čo sa snažil dosiahnuť, bolo postavené na takzvanom Sedembodovom kréde, ktoré napísal jeho otec na kus papiera a dal mu ho po skončení základnej školy. Keď som s ním sedela, rozprával mi, ako si celé tie roky v peňaženke uchovával toto krédo, ktoré ho nabádalo: "Buď verný sám sebe; pomáhaj druhým; urob z každého dňa svoje majstrovské dielo; hlboko sa napi z dobrých kníh, najmä z Biblie; urob z priateľstva jemné umenie; postav si prístrešok proti daždivému dňu; modli sa za vedenie a každý deň ďakuj za svoje požehnania."
Jeho syn Jim Wooden povedal, že jeho otec nikdy nehovoril o víťazstve alebo prehre. V skutočnosti bol najviac hrdý na tím, ktorý nevyhral, na základe toho, že urobil to najlepšie, čo mohol.
To je dnes neslýchaná predstava. Keď sa snažím ľuďom povedať, že bitka, ktorej v súčasnosti čelíme, je dlhá a pravdepodobne ju nevyhráme počas nášho života, alebo ju možno vôbec nevyhráme tak, ako si myslíme, že sa vyhrá, mnohí sa urazia. Hovoria mi, že je to slabosť. Musíme vyhrať! Ale skutočné víťazstvo nie je niečo, čo by sme v tomto padlom svete mohli niekedy dosiahnuť. Tí, ktorí si to uvedomujú, sú najsilnejší, nie najslabší. Tí sa nikdy nenechajú odradiť ľudskými predstavami o víťazstve a prehre. Duchovný bojovník pokračuje bez ohľadu na fyzické neúspechy. Robiť to, čo je správne, bez ohľadu na následky, je to, o čom je skutočné víťazstvo.
Wooden chcel pomôcť každému, kto mu skrížil cestu, aby sa stal lepším človekom, nielen lepším basketbalistom. Veril, že ak sa mu to podarí, všetko ostatné už pôjde samo. Na UCLA to dokazoval rok čo rok.
John Wooden trénoval v nepokojných časoch Ameriky, keď krajinou zmietali rasové nepokoje. Ako spomína Abdul Kareem Jabbar, tréner Wooden toho o rasizme veľa nevedel, ale ochotne sa od svojich farebných hráčov učil realitu, ktorej čelili.
Henry Bibby to potvrdil aj v mojich rozhovoroch s ním. Opisoval, ako Wooden priletel až do jeho domu vo Franklintone v Severnej Karolíne, aby sa stretol s jeho rodičmi, a chcel sa uistiť, že dostal ich požehnanie, aby priviedol ich syna na UCLA. Bibbyho cesta do Los Angeles mala byť prvou z mnohých takýchto letov. Otvoril sa mu svet. Tréner Wooden si vyberal svojich hráčov na základe ich talentu a považoval za svoju povinnosť pomôcť im formovať dobrý charakter. Farba ich pleti nebola dôležitá.
Teraz sa nám, samozrejme, hovorí, že všetko závisí od farby pleti. Tí, ktorí tak tvrdo bojovali a toľko trpeli, aby skoncovali s diskrimináciou, by boli zhrození, ako nás zámerne posielajú späť do tých temných čias.
Keď som sa dnes pozerala na tweet LeBrona Jamesa a reakcie ľudí, spomenula som si na Johna Woodena, trénera, ktorý žil podľa kréda, ktorým by LeBron nepochybne opovrhoval. Neviem si predstaviť dvoch protikladnejších ľudí. Nie preto, že jeden je černoch a druhý beloch. Ale kvôli kvalite ich charakteru.
LeBron predstavuje vrchol úspechu hráča NBA v súčasnosti. Deti snívajú o tom, že budú ako on. Tento úspešný vzor sa na Twitteri navážal do Elona Muska:
"Elona Muska nepoznám a, aby som bol úprimný, môže mi byť jedno, kto vlastní Twitter. Ale poviem, že ak je to pravda, dúfam, že on a jeho ľudia to berú veľmi vážne, pretože je to desivé. Toľko prekliatych neschopných ľudí, ktorí hovoria, že nenávistný prejav je slobodný prejav."
Erudovane na to zareagoval chlapík s menom @AurelianofRome:
Nikto nie je v ohrození. Každé volanie po regulácii mylne spája slobodu prejavu s nevyhnutnosťou násilia s cieľom umlčať ľudí, ktorí s vami nesúhlasia. Preto sa všetky varovania pred "násilím" alebo "nebezpečenstvom" viažu len na to, čo majú povedať konzervatívci.
A:
Práve táto asymetria odhaľuje vašu hlbokú osobnú zaujatosť kontrolovať všetky prejavy z *politických* dôvodov. Nikto nie je "nevhodný" na to, aby hovoril. Nikto nie je "vhodný" na to, aby určoval, kto je "nevhodný" hovoriť. Každý, kto to nedokáže pochopiť, nie je schopný byť liberálom.
Po čom nám niekto pripomenul, že to bolo v poriadku, keď to robil LeBron:
A toto:
LeBron James nikdy nedostal zákaz za podnecovanie nenávisti. V skutočnosti sa mu milióny prevažne bielych ľudí dychtivo klaňali pri nohách. Nezdalo sa im neprimerané, že na nohách nosí topánky za tisíce dolárov, o ktoré sa mladí ľudia v chudobných štvrtiach bili a kradli, aby mohli byť ako on. (Ak si chcete pozrieť výber Lebronových topánok a ich ceny, prejdite sem.)
Nezáležalo na tom, že tieto topánky nepochybne vyrobili otroci, ako poznamenal @TimRunsHisMouth:
LeBron je úplne v poriadku s tým, že Čína využíva na výrobu jeho topánok otrockú prácu, ale slová zraňujú jeho city.
Súhlasím s LeBronom, že nenávisť sa vymkla spod kontroly. Keby si len LeBron uvedomil, ako veľmi on a jemu podobní prispeli k tejto nenávisti.
Zdá sa, že ľudia sa z minulých katastrof nevedia veľmi dobre poučiť. Keď jedna skupina tyranov upadne do nemilosti, nová skupina sa otočí a robí presne to isté, radostne trápi svojich trýzniteľov, často strašným spôsobom. Tento vzorec sa v dejinách opakuje stále dokola.
Prečo nemôže zvíťaziť charakter, integrita a česť?
John a Nellie Woodenovci
Wooden sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Nellie "Nell" Rileyovou, keď bol prvákom na strednej škole. Obaja mali 21 rokov, keď sa vzali, a zostali si oddaní až do Nellinej smrti 21. marca 1985 na rakovinu vo veku 73 rokov.
Wooden pokračoval v oddanosti svojej manželke až do svojej vlastnej smrti 25 rokov po jej odchode. Dodržiaval "mesačný rituál – ak mu to zdravie dovolilo – 21. dňa v mesiaci, keď navštívil jej hrobku v mauzóleu a potom jej napísal ľúbostný list. Po dokončení každého listu ho vložil do obálky a pridal k hromade podobných listov, ktoré sa počas rokov nahromadili na vankúši, na ktorom spala počas ich spoločného života."
Manželstvo, rodina a viera boli pre Johna Woodena dôležitejšie ako úspech v basketbale. Povedal to:
"Vždy som sa snažil dať jasne najavo, že basketbal nie je to najdôležitejšie. Má malý význam v porovnaní s celkovým životom, ktorý žijeme. Existuje len jeden druh života, ktorý skutočne víťazí, a to ten, ktorý vkladá vieru do rúk Spasiteľa."
Rovnako ako môj otec, aj Wooden denne čítal Bibliu. Dúfal, že jeho viera bude zjavná aj pre ostatných: "Ak by ma niekedy stíhali za moju vieru, úprimne dúfam, že by sa našlo dosť dôkazov na to, aby ma usvedčili."
Kde dnes počujeme takéto slová od našich vodcov, vedcov a celebrít? Nie. Namiesto Woodenovho napomenutia: "Vystupujte čo najlepšie, keď sa od vás vyžaduje to najlepšie. Tvoje najlepšie výkony sa vyžadujú každý deň," je to voľný priestor na vtipy o útoku na manžela Nancy Pelosiovej.
Vedátori na pravici, ako napríklad @DineshDSouza, hovoria takéto veci:
Útočník v spodných nohaviciach 2. Paul Pelosi pozná jeho meno a polícii povedal, že je to "priateľ". 3. Útočník sa pýta "kde je Nancy?", aby sa uistil, že nie je doma. 4. Pelosi si od pľuvanca odskočí na toaletu a zavolá na 911. Záver: Tento muž bol sexuálny partner alebo mužský prostitút!
Zatiaľ čo mudrlanti na ľavici, ako napríklad @joncoopertweets, hovoria toto:
Chlapík, ktorý napadol Paula Pelosiho kladivom, zverejňoval na internete rasistické príspevky, obhajoval Trumpa, spochybňoval výsledky volieb v roku 2020 a presadzoval ďalšie konšpiračné teórie. MAGA nie je politická organizácia. Je to domáca teroristická organizácia. KONIEC PRÍBEHU.
Čo by povedal John Wooden, keby dnes žil? Nič z toho. Nepovedal by nič z toho. Medzitým, pýtam sa sám seba, kým sme na internete posadnutí týmito najnovšími špinavými príbehmi, od akých dôležitejších otázok nás odvádza poznanie? Skutočne, ľahko sa necháme zviesť každým vetrom, ktorý sa objaví.
Tí, ktorí chápu slobodu, si cenia aj súcit. Nikdy nebudú hádzať blato, tak ako z toho obviňujú svojich oponentov.
Majte trochu milosti. Prejavte trochu súcitu. Ak ste kresťan, žite podľa Ježišových noriem. Áno, užívajte si svoju slobodu. Robte si žarty, ale nebuďte krutí len preto, že teraz môžete a idete im "ukázať, aké to je".
Abdul Kareem Jabbar rozprával príbeh o trénerovi Woodenovi, ktorý sa dozvedel až po rokoch. V roku 1948, keď Wooden trénoval na Štátnej univerzite v Indiane, sa jeho tímu darilo veľmi dobre a boli pozvaní na turnaj NAIA. Avšak mu povedali, že bude musieť opustiť svojho jediného černošského hráča. Wooden bez rozmýšľania pozvánku odmietol. Nasledujúci rok sa jeho tímu darilo ešte lepšie a on dostal telefonát znova. Povedal to isté a tentoraz si nekládli žiadne požiadavky, ale dovolili mu zobrať celý tím.
Jabbar povedal, že keby mu tréner Wooden povedal tento príbeh počas ich prvého stretnutia, keď Jabbar prišiel, aby sa pripojil k tímu, veľmi by ho to zaujalo. Ale o tom tréner nehovoril. Wooden strávil prvú polhodinu rozprávaním o akademickej práci a o tom, ako očakáva, že všetci jeho hráči budú vynikať, inak nemôžu hrať. Až po rokoch sa Jabbar dozvedel tento príbeh a plne pochopil, prečo mu ho Wooden nikdy nepovedal. Woodenovo rozhodnutie stáť si za tým, čomu veril, napriek tomu, že sa zdalo, že odmieta obrovskú príležitosť na úspech, nepovažoval Wooden za niečo výnimočné alebo hodné nejakej extra pochvaly. Bolo to jednoducho to, čo by mal urobiť každý, kto verí v správnu vec.
Jabbar povedal: "Mal takýto charakter. Nepropagoval sám seba. Dovolil, aby jeho vzťahy s ľuďmi časom rozkvitli."
Pre Jabbara sa tento vzťah predĺžil na viac ako 50 rokov a bol hrdý na to, že trénera Woodena mohol nazývať svojím priateľom.
Jabbar povedal:
"Som rád, že som mohol hrať za tohto muža. Išlo mu o dokonalosť. Dokonalosť charakteru, dokonalosť tímu. Dokonalosť, ktorú dosiahnete, keď získate vzdelanie Dokonalosť, ktorú získate, keď pochopíte, čo je to morálne vyhlásenie s naším životom. O tom bol tréner Wooden. To je to, čo ho robilo takým výnimočným a takým odlišným."
Hovoril by niekedy LeBron James takto? Nie o bielej osobe. Pravdepodobne nie o nikom.
Keď som v ten deň sedela s trénerom Woodenom, povedal mi, čo si myslí o súčasnom športe. "Všetko je to o peniazoch a reklame. Ponúkli mi toľko, keby som len podporil nejaký produkt, ale nikdy som to neurobil. Odmietol som multimiliónové zmluvy, domy, autá. Raz mi ponúkli obrovský dom pri oceáne v exkluzívnej oblasti, ak by som podporil nejaký produkt." Rozhliadol sa okolo seba po malej miestnosti, napchatej spomienkami. "Načo by som to všetko potreboval? Som tu šťastný. Nebojím sa smrti. Vítam ju. Žil som najlepší možný život. Som pripravený ísť domov do neba a k mojej Nellie."
Spomenula som si na svojho otca, ktorému univerzity viackrát ponúkli čestné tituly a on ich vždy odmietol. "Tie nemôžem prijať," povedal. "Nezaslúžil som si ich." Agenti mu ponúkali, že ho budú zastupovať, a sľubovali, že mu môžu zarobiť oveľa viac peňazí. Nemal záujem. Vystupoval proti vtedajším kazateľom prosperity, ako boli Kenneth Copland, Robert Schuler, Benny Hinn. Títo vplyvní kazatelia nemali otca radi. Odhaľoval ich chamtivosť a pokrytectvo.
Pre ľudí ako John Wooden a môj otec bol dôležitý život, ktorý žili, nie ocenenia, veľké domy alebo autá. Bolo to vedomie, že sú príkladom pre ostatných, z ktorého sa môžu učiť a podľa ktorého môžu žiť.
Pozrite sa na Abdula Kareema Jabbara a na to, ako výrečne hovoril o svojom mentorovi. Potom sa pozrite na LeBrona Jamesa a zistite, aký príklad dáva dnešnej mládeži ako mentor. Jeho posolstvom je rozdrviť každého, kto vám stojí v ceste. Úspech znamená nosiť topánky v hodnote tisícov dolárov, ktoré vyrobili otroci. Znamená to byť sám otrokom, ktorého vlastnia spoločnosti, ktoré vám platia milióny dolárov za propagáciu svojich produktov. Znamená to klaňať sa Číne a ničiť vlastnú krajinu.
Mať charakter, integritu, morálku by nemalo byť niečo výnimočné a iné. Mala by to byť norma.
