Vakcíny proti COVIDu obsahujú najstabilnejšie lipidové nanočastice, čo viedlo k najväčšiemu počtu poškodení spôsobených vakcínami. Ako teda môžeme tieto lipidy vyčistiť, ak sa dostanú do našich potravín?
Spike proteíny sú generované mRNA, ktorá je dodávaná do mRNA vakcín proti COVIDu, ako sú Pfizer-BioNTech a Moderna, ako aj nové bivalenty.
Táto mRNA je pomerne krehká molekula a vyžaduje si úkryt vo vnútri lipidovej nanočastice (LNP). Táto LNP zase potrebuje ochranu polyetylénglykolom (PEG), aby sa dostala tam, kam má, a dokončila svoju misiu vytvárania hrotov v ľudských bunkách po celom tele.
Keď sa mRNA zabalí do lipidových nanočastíc, je asi tisíckrát pravdepodobnejšie, že sa dostane do ľudskej bunky, ako keď je nezabalená. [1] Na ochranu mRNA sú potrebné LNP; a na ochranu LNP je potrebný polyetylénglykol (PEG), v rámci trójskeho koňa sa celý jedovatý balík dostane do ľudských buniek, kde sa mRNA dostane do ribozómov, ktoré potom produkujú proteíny hrotov.
Len čo sa PEG dostane k telesnému teplu a enzýmom v slinách, je už náchylný na rozklad, a to spôsobuje, že všetky v súčasnosti formulované mRNA vakcíny sú pod prahovou hodnotou deklarovanou FDA pre životaschopnosť, ako uvidíme ďalej. Ak by sa v súčasnosti formulované balíčky vakcín PEG-LNP-mRNA dostali do potravín a potom by sa prehltli, lipidové nanočastice by boli narušené úžasnou obranou tráviaceho traktu (telesné teplo, enzýmy lipázy v slinách, zmenené pH, ako je kyselina chlorovodíková v žalúdku, enzýmy pankreatickej lipázy a žlčové soli) a rozpadli by sa. [2]
Počas nespočetných hladomorov v našej histórii sa ľudia museli po mnoho tisícročí uchyľovať k jedeniu hnijúcej potravy a sotva jedlých látok, a napriek tomu sme dokázali nájsť spôsob, ako – ako druh – prosperovať a migrovať a žiť takmer na každom kontinente. Naše prirodzene selektované tráviace ústrojenstvo sa za ten čas stalo pomerne odolným. Počas výziev spojených s trávením nedokáže lipidový obal nanočastíc ochrániť mRNA pred rozpadom a únikom. Nižšie uvidíme, že mRNA sa rýchlo zničí skôr, ako má šancu prežiť cestu z úst do tenkého čreva, aby prenikla do vnútra telesných buniek a modifikovala funkciu buniek tak, že podporí produkciu toxických spike proteínov.
Samotná mRNA je nestabilná a krehká molekula; rýchlo sa rozkladá enzýmami, ako sú ribonukleázy, a nemôže sa sama dostať do bunkovej membrány. RNA je taká prchavá a krehká, že molekula dokonca napáda samu seba (-OH lyzuje fosfát štiepením vlastnej fosfodiesterovej väzby mRNA). [3] Ak je pH bezprostredného prostredia RNA buď trochu vysoké, alebo nízke, táto degradácia môže prebiehať miliónkrát rýchlejšie. [4]
Preto sa mRNA nemôže sama od seba dostať na miesto, kde by mohla uniesť bunkový genetický mechanizmus a produkovať dnes už notoricky známe toxické proteíny hrotov.
Aké krehké sú teda lipidové nanočastice?
Pracovnú skupinu pre analýzu vakcín v Nemecku (ďalej len WGVA) tvoria vedci, lekári a ďalší odborníci z viacerých krajín. Pomocou mikroskopie v jasnom a tmavom poli, skenovacej elektrónovej mikroskopie a troch typov spektroskopie analyzovala skupina WGVA rôzne fľaštičky vakcín COVID, Pfizer BioNTech a Moderna na báze mRNA, v ktorých sa našlo veľa kovových častíc, ako aj vakcíny Johnson a Johnson a Astra Zeneca bez mRNA.
WGVA ilustruje neporušený LNP:
Homogenita a nehomogenita v spektre dĺžok PEG-lipidových reťazcov a frekvencia poškodenia vakcíny v mRNA vakcínach
mRNA potrebuje ochranný obal, aby sa dostala do buniek. Tento ochranný obal pozostáva z nanolipidov. Nanolipidy sú stabilizované vrstvami polyetylénglykolu (PEG). PEG je tvorený reťazcami rôznej dĺžky. Štruktúra nanolipidovej častice chrániacej mRNA je schematicky znázornená na nasledujúcom obrázku:
Obrázok 1: Schematická štruktúra archetypálnej nanolipidovej častice s mRNA vo vnútri. Tento obal chráni mRNA pred rozpadom a degradáciou prostredníctvom vlastných obranných mechanizmov organizmu a ak zabezpečuje, že mRNA môže byť zavedená do bunky tela na preprogramovanie funkcie bunky na produkciu špicatých profeínov. To môže spôsobiť alergie. Napriek ich rozšírenému používaniu sa ešte foxická štúdia podozrivých katiónových lipozomálnych nanočastíc sa ešte neuskutočnila. Vonkajšie vlnovky označujú reťazce, zdroj obrázku: doi:10.3390 /vaccines9010065.
https://s3.documentcloud.org/documents/22140176/report-from-working-group-of-vaccine-analysis-in-germany.pdf
…v porovnaní s defektným:
Obrázok 6: Schematická štruktúra defektnej nanolipidovej častice s mRNA vo vnútri. Tento obal nemôže bezpečne chrániť mRNA pred rozpadom. mRNA je schopná uniknúť a následne je rýchlo zničená pre svoju nestabilitu skôr, ako prenikne do vnútra bunky tela, aby zmenila funkciu bunky a produkciu proteínov hrotov, ktoré sú podozrivé z toxicity, Zdroj obrázku: doi:10.3390/vaccines9010065 a upravený naším autorom.
https://s3.documentcloud.org/documents/22140176/report-from-working-group-of-vaccine-analysis-in-germany.pdf
Na základe analýzy šarží vakcín spoločnosti Pfizer, ktoré korelovali s hlásenými nežiaducimi reakciami, WGVA zistila, že dlhšie molekulové reťazce, teda tie, v ktorých sa LNP nerozpadali, boli tie, ktoré spôsobovali viac hlásených nežiaducich udalostí. Dôvodom je, že čím väčšia je ochrana LNP a stabilita mRNA, tým viac by mohla plniť úlohu prinútiť ľudské bunky produkovať spike proteíny. Keďže proteíny hrotov sú veľmi toxické, riziko poškodenia a úmrtia v dôsledku vakcinácie v týchto situáciách stúpa.
Preto ak sa niekto obáva kontaminácie mRNA vakcíny v potravinách, mali by sme zvážiť prostredie, do ktorého sa celý balík PEG-LNP-mRNA dostane doma a potom v gastrointestinálnom trakte, aby sme sa ochránili pred takouto zjavnou nepríjemnosťou.
Výskumníci z WGVA našli v skúmaných vakcínach ďalšie látky, ako napríklad antimón, cézium, gadolínium, kobalt, nehrdzavejúcu oceľ a iné kovy, ale so značným nesúladom medzi jednotlivými šaržami.
Predstavujú "jedlé" vakcíny hrozbu?
Obavy týkajúce sa jedlých mRNA vakcín, ktoré sa vkrádajú do potravín, sú čoraz väčšie a rozšírené. Pozrime sa teda na to, aké opatrenia možno prijať na úrovni domácnosti, aby sme sa pred týmito vysoko toxickými vakcínami ochránili.
Vakcíny mRNA sa môžu skladovať pri teplote pod nulou neobmedzene dlho, ale nad nulou majú nasledujúcu životaschopnosť:
Pri teplote do 8 st. Celzia (čo je o niečo viac ako v bežnej domácej chladničke) zostáva vakcína Pfizer stabilná až 10 týždňov a vakcína Moderna až 30 dní. Pri izbovej teplote je vakcína Moderna životaschopná 24 hodín a vakcína Pfizer 12 hodín. [5]
PEG povlak na LNP je citlivý na teplo a jeho zničenie spôsobuje, že sa celé balenie začne rozpadávať. PEG sa topí pri teplote nižšej ako 70 st. Celzia bez ohľadu na molekulovú hmotnosť. [6] [7] Vtedy sa z neho stáva kyselina mravčia [8], ktorá je tiež toxická. Pri teplote 87 st. Celzia – čo je stále menej ako teplota varu – Hempel a kol. zistili, že všetky molekuly PEG sa za štyri minúty mikrovlnného žiarenia úplne amorfizujú. Sigma Aldrich súhlasí. [9]
Podľa iného výrobcu je PEG citlivý aj na svetlo [10], čo sa zdá byť nezlučiteľné s uchovávaním alebo hybridizáciou vakcín PEG-LNP-mRNA v nadzemných častiach rastlín. Našťastie, rastlinná časť ľudskej stravy je väčšinou nadzemná, v zelenej zelenine, obilninách a ovocí.
Stratégie manipulácie s potravinami?
Téma snahy zbaviť potraviny kontaminácie vakcínami je taká nová, že sa o nej hovorilo len veľmi málo alebo vôbec nič. Preto v snahe otvoriť túto tému uvažujme o nasledovnom:
Vzhľadom na tieto obmedzenia technológie mRNA, prinajmenšom doteraz verejne známe, možno pri manipulácii s potravinami, ak existuje určité podozrenie, že potraviny boli kontaminované mRNA vakcínami, zvážiť nasledujúce postupy. Po prvé, v prípade podozrenia na kontamináciu neodporúčam takéto potraviny vôbec konzumovať. PEG je toxický pre viaceré telesné orgány a nemal by sa konzumovať a nikdy by sa nemal aplikovať injekčne. Lipidové nanočastice sa skladajú z toxických katiónových lipidov a nemali by sa konzumovať a nikdy by sa nemali injekčne podávať. Ak však nie je možné zistiť pôvod potravín, čitateľ môže zvážiť tieto stratégie:
Nechladiť potraviny, ktoré sa nemusia chladiť: zeleninu, ovocie, vajcia a niektoré tvrdé syry, orechy, semená a väčšinu olejov; nechajte potraviny pred konzumáciou aspoň 24 hodín nechladené. Ak sa vám nechladenie zdá riskantné, čo tak nechať v chladničke rozsvietené svetlo pre tie molekuly PEG, ktoré sú citlivé na svetlo?
V prípade potravín z uvedeného zoznamu, pri ktorých je vysoké podozrenie na kontamináciu mRNA vakcínou, je určite lepšie ich pred konzumáciou vôbec nejesť, prípadne ich pred jedením zohriať na cca 90 st. Celzia aspoň štyri minúty.
Pokiaľ ide o mäso a iné potraviny, ktoré sa bežne tepelne upravujú, pred konzumáciou ich treba zohrievať na cca 90 st. Celzia aspoň štyri minúty.
Existuje ešte jedna stratégia, ktorá by sa pravdepodobne mala používať v kombinácii. Odstránenie lipidových nanočastíc pomocou lipázy alebo saponínov. Saponínových bylín je veľa a často sú príjemné na chuť. Saponíny sú prirodzene sa vyskytujúce detergenty, čo znamená, že emulgujú molekuly rozpustné v tukoch počas pobytu v tráviacom trakte. Bežnými bylinami s vysokým obsahom saponínov sú korene juky, koreň sladkého drievka, rôzne ženšene a divoký batát, ako aj byliny, ktoré nie sú také populárne ako u predchádzajúcich generácií, napríklad sarsaparilla a lucerna.
Asi najlepšou stratégiou je snažiť sa získať väčšinu alebo všetky potraviny zo spoľahlivých miestnych zdrojov, známych trhov, od farmárov a chovateľov, ktorí neuzavreli dohodu s diablom, aby do potravín prepašovali nejaké vakcíny.
Rastlina Yucca, ako je vidieť na eBay
preklad: Takumi Azadi –> https://tinyurl.com/yxxk3y9a
[1] N Pardi, M Hogan, et al. Nucleoside-modified mRNA vaccines induce potent T follicular helper and germinal center B cell responses. 2018. J Exp Med. 215 (6). 1571-1588. https://www.rupress.org/jem/article-pdf/215/6/1571/1170313/jem_20171450.pdf
[2] R Ball, P Bajaj, et al. Oral delivery of siRNA lipid nanoparticles: Fate in the GI tract. Feb 1 2018. Sci Rep. 8: 2178. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5794865/
[3] K Greis, C Kirschbaum, et al. Studying the key intermediate of RNA autohydrolysis by cryogenic gas-phase infrared spectroscopy. Mar 1 2022. Angew Chem Int Ed. 61. http://fel.fhi-berlin.mpg.de/uploads/2022_Greis_AutoHydrolysis_AngewChemIntEd_2.pdf
[4] G Emilsson, S Nakamura, et al. Ribozyme speed limits. Aug 2003. RNA 9 (8). 907-918. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1370456/
[5] US Food and Drug Administration (FDA). Coronavirus (COVID-19) CBER-regulated biologics. https://www.fda.gov/vaccines-blood-biologics/industry-biologics/coronavirus-covid-19-cber-regulated-biologics
[6] N Hempel, T Dao, et al. The influence of temperature and viscosity of polyethylene glycol on the rate of microwave-induced in situ amorphization of Celecoxib. Jan 2021. Molecules. 26 (1). https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7796040/
[7] K Pielichowski, K Flejtuch. Differential scanning calorimetry studies on poly(ethylene glycol) with different molecular weights for thermal energy storage materials. Jan 6 2003. Polymers Adv Tech. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/pat.276
[8] J Glastrup. Degradation of polyethylene glycol. A study of the reaction mechanism in a model molecule: Tetraethylene glycol. Jun 1996. Polymer Degradation and Stability. 52 (3). 217-222. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/0141391095002251#:~:text=A%20model%20for%20the%20degradation,resulting%20in%20formic%20acid%20esters.
[9] Sigma. Polyethylene glycol product information. https://www.sigmaaldrich.com/deepweb/assets/sigmaaldrich/product/documents/122/898/p6667pis.pdf
[10] JenKem Technology USA. Storage and handling conditions for JenKem PEGS. https://www.jenkemusa.com/storage-and-handling-conditions-for-pegs-and-peg-derivatives#:~:text=PEGs%20and%20PEG%20derivatives%20are,Argon%20and%20in%20the%20dark.