O vojne a mieri: Klamár, klamár... a Sýria v ohni
Karen Hunt alias KH Mezek, 9. decembra 2024
„Jednota islamu proti ich spoločnému nepriateľovi Izraelu sa blíži ku koncu a moslimovia sa chystajú ukázať svoju brutalitu voči sebe navzájom.“ ~ Mosab Hassan Yusef
Al-Džolání v dňoch svojho džihádistického oblečenia, pred svojou hollywoodskou premenou
Bleskové správy: al-Džolání sa vzdal svojho pseudonymu a teraz sa označuje pravým menom Ahmad al-Sharaa. Aká úľava. Hádam to znamená, že je teraz umiernený.
Prečo stále veríme klamárom? Dôverujeme „napraveným“ džihádistom, keď nám sľubujú, že zmenili svoje spôsoby – „Prisahám na svoju dušu, inak nech ma zasiahne blesk, alebo nech si vbodnem ihlu do oka,“ – a potom sme šokovaní, keď nás zradia.
Taký je prípad Abú Mohammeda al-Džoláního, vodcu islamistickej aliancie, ktorá zvrhla prezidenta Bašára al-Asada a ukončila tak päť desaťročí vlády strany Baas v Sýrii.
Pozrite si tento krátky rozhovor spred niekoľkých dní, pekný propagandistický kúsok od CNN, aby ste videli, akým rozumným sa stal Džolání.
Zatiaľ čo mnohí oslavujú koniec Baššára al-Asada, a majú na to dobrý dôvod, tí, ktorí poznajú tento región, starostlivo pripomínajú, že sýrski povstalci sú pravdepodobne oveľa horší ako Asad.
Syn autora Hamasu, Mosab Hassan Yusef, ktorého som v tejto eseji niekoľkokrát citovala, nám hovorí: „Faktom je, že len málo ľudí zo Západu sa dokáže priblížiť k pochopeniu zložitosti Blízkeho východu a jeho obyvateľov.“
Tí, ktorí rozumejú, ako napríklad Sam Harris, nás varujú: „Džihádista je nebezpečnejší ako nacista. Džihádisti sú nacisti, ktorí sú si istí rajom. Sú to nacisti, ktorí túžia zomrieť a nechať zomrieť svoje deti“.
Aj keď my na Západe odmietneme počúvať tých, ktorí nás varujú, pravdu to nezmení a aj slepý ju nakoniec bude nútený vidieť.
Kto je teda Abu Mohammed al-Džolání.
Džolání stojí na čele organizácie Hayat Tahrir al-Sham (HTS), ktorá má korene v sýrskej odnoži al-Káidy. Je to islamský militant, ktorého k džihádu inšpirovali útoky z 11. septembra 2001 a druhá palestínska intifáda proti Izraelu začiatkom roka 2000. V roku 2011, keď mal dvadsať rokov, sa zo Sýrie vrátil do Iraku so šiestimi mužmi a mesačným štipendiom 50,000 dolárov od Abú Bakra al-Bagdádího, samozvaného kalifa teroristickej organizácie ISIS. Baghdádí sa neskôr stal najhľadanejším teroristom na svete.
Džoláního úlohou bolo založiť sýrsku pobočku al-Káidy, Džabhat al-Nusra. Do decembra 2012 ministerstvo zahraničných vecí USA označilo al-Nusru za teroristickú organizáciu. Pod Džoláního vedením sa al-Nusra stala jednou z najmocnejších sýrskych skupín.
Teroristi majú vo zvyku zmeniť sa na „umiernených“, keď získajú dostatočnú moc, aby využili výhody Západu. Práve Jásar Arafat zdokonalil umenie „umiernenej lži“.
Arafata by sme si mali pamätať ako nenávideného otca moderného terorizmu. Namiesto toho ho velebia ako „charizmatického revolučného vodcu, ktorý bojoval za národnú vlasť ako súčasť celosvetového boja za rovnosť, spravodlivosť, slobodu a predovšetkým sebaurčenie“.
V eseji Tvrdé fakty: Od rieky k moru uvádzam teroristické činy, ktoré Arafat inicioval od založenia Fatahu v 50. rokoch 20. storočia až do roku jeho smrti v roku 2004. Jedným z posledných bol samovražedný bombový útok na autobus v Jeruzaleme, pri ktorom zahynulo 11 ľudí a vyše 50 bolo zranených. Počas týchto rokov, keď to bolo pre neho výhodné, Arafat pravidelne tvrdil, že zmenil svoje správanie. Západ mu zakaždým uveril.
Po odsúdení terorizmu v roku 1988 bola Arafatovi udelená Nobelova cena za mier. V roku 1990 sa k tomu vrátil, pričom OOP neodsúdila útok Frontu oslobodenia Palestíny (PLF) na izraelské pláže.
V roku 1993 sa Arafat opäť zaviazal zastaviť podnecovanie a teror a podporovať spolužitie s Izraelom, ale nesplnil to. Počas rokov rokovaní Arafat okrem symbolických snáh neurobil nič, aby zastavil Hamas, PFLP a Islamský džihád v uskutočňovaní tisícov teroristických útokov na izraelských civilistov. Jásir Arafat bol príkladom pre všetkých, ktorí nasledovali v jeho stopách, pričom každý z nich dúfal, že sa mu podarí uskutočniť sen, ktorý Arafat začal. Týmto snom NEbol palestínsky štát, ale kalifát, v ktorom sa celý Blízky východ a potom aj svet podriadi islamu a „Alahovej vôli“.
V rámci tohto zastrešujúceho cieľa prebiehajú mocenské boje medzi mužmi, ktorých ambíciou je stať sa kalifom tohto kalifátu. Kalif je Mohamedov nástupca ako svetská a duchovná hlava islamu. Abú Mohamed al-Džolání je jedným z takýchto mužov; rebel, ktorý sa vyšvihol nad všetkých ostatných a stal sa potenciálnym vládcom Sýrie. Uvidíme však, či sa podarí potlačiť konfliktné frakcie. Tieto frakcie sa zjednotili pri zosadení Asada, ale teraz by sa mohli zvrhnúť na krvavý boj.
Pád Asadovho režimu je ranou pre Rusko a možno aj posledným klincom do rakvy Iránu. Irán sa teraz bude musieť rozhodnúť, či má uzavrieť dohodu s prezidentom Trumpom, aby si zabezpečil mier aspoň na najbližšie štyri roky, alebo či chce zostať vzdorovitý a pokračovať vo svojej jadrovej misii, čo je jediná, zúfalá karta, ktorú nechal na stole.
Tureckí predstavitelia popreli tvrdenia o akomkoľvek zapojení do Asadovho pádu, avšak predpokladá sa, že ofenzíva by nemohla pokračovať bez súhlasu Ankary.
Izrael a Spojené štáty pozorne sledujú, kto by mohol získať kontrolu nad chemickými zbraňami v Sýrii, ako aj nad strategickými zbraňami, napríklad P-800 Oniks, balistickými raketami, vrtuľníkmi, lietadlami a obrovskými zásobami zbraní, a možno hľadajú príležitosť, ako na ne zaútočiť a zničiť ich.
Mosab Hassan Yusef na stránke odporučil, aby Spojené štáty a Izrael „okamžite zničili chemické zbrane sýrskeho režimu a rakety dlhého doletu skôr, ako sa dostanú do rúk islamistov. Udalosti sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Zabrániť moslimským teroristom získať ťažké zbrane si vyžaduje okamžité kroky“.
Kňaz stojí pred ruinami sýrskej pravoslávnej farnosti svätej Márie v Homse
Osud kresťanov v regióne by mal Západ veľmi znepokojovať.
Napriek tomu, že Západ je založený na kresťanstve, venuje sa len málo pozornosti genocíde kresťanov žijúcich v samotnom rodisku kresťanstva. Po dvoch tisícročiach kresťanskej prítomnosti sa Blízky východ čistí od kresťanov a zdá sa, že to nikoho nezaujíma.
Pred vojnou v Sýrii v roku 2011 bolo 10% Sýrčanov kresťanov. Dnes sú to menej ako 2%, a to vďaka „umierneným povstalcom“, ktorých Západ vyzbrojil a umožnil im to. (2)
Toto číslo by sa teraz mohlo zmenšiť na nulu. Christian Post informuje o zverstvách, ktoré sa dejú kresťanom. Dr. Arwanta Arslaniana, kresťanského lekára, zabil ostreľovač, keď sa pokúšal utiecť pred postupujúcimi povstalcami, a autobus s mladými kresťanmi uviazol na ceste do Aleppa, neskôr našiel útočisko v sýrskej pravoslávnej arcidiecéze.
Sýrsky pravoslávny metropolitný biskup Mor Boutros Kassis
Kresťanskí lídri zostali v pozadí a poskytovali duchovné vedenie a praktickú podporu svojim zmenšujúcim sa komunitám. Vodcovia ako františkánsky páter Bahjat Karakach a sýrsky pravoslávny metropolitný biskup Mor Boutros Kassis povzbudzujú kresťanských obyvateľov, aby „čelili realite s vedomím, odvahou a vierou“. Kde sú západní kresťania, ktorí sú solidárni s týmito sýrskymi kresťanmi? Prečo sa pastori a kňazi v Spojených štátoch nevyjadrujú a nepovzbudzujú svoje kongregácie, aby urobili to isté? Učia sa vôbec kresťania tieto mená, aby sa za nich mohli modliť?
Aj keď nie ste kresťan, ak ste ateista, budhista alebo čokoľvek iné, všetci by sme mali uznať historické a morálne korene kresťanstva na Západe a prisľúbiť nezlomné puto s našimi bratmi a sestrami na Blízkom východe.
Namiesto toho počúvame len nekonečné náreky o tom, že Izrael je štát apartheidu a genocídy, hoci v skutočnosti je Izrael JEDINÁ krajina v regióne s rastúcou kresťanskou komunitou. V roku 2020 vzrástol počet kresťanov v Izraeli o 1,4%.
Účelové prekrúcanie faktov západnými médiami a vzdelávacími inštitúciami s cieľom démonizovať Izrael a velebiť genocídnych džihádistov je zarážajúce.
Mimochodom, prečo Medzinárodný trestný súd nikdy nevydal zatykač na Asada, ktorý je zodpovedný za vyvraždenie 600,000 vlastných ľudí, niektorých chemickým útokom.
Ale prečo by sa mal niekto na Západe znepokojovať? Máme sľub Abú Mohameda al-Džoláního, že nebude prenasledovať ani zabíjať nemoslimov.
Mali by sme mu veriť, pretože teraz vyzerá ako umiernený. Stačí si pozrieť jeho premenu nižšie. Od turbanu inšpirovaného Usámom bin Ládinom po parádne číslo v štýle Zelensky-khaki:
CNN uverejnila článok o Abú Džoláním s názvom: Ako sa vodca sýrskych povstalcov stal z radikálneho džihádistu „revolucionárom“ v saku.
APF svoj nedávny článok nazvala: Sýrsky vodca Džolání: od džihádistu k pragmatikovi. Prečo by sme mu mali veriť viac, ako sme mali veriť Jásirovi Arafatovi?
Prečítajte si tento prehľad Džoláního rozhovoru pre Aljazeeru z roku 2015, aby ste sa dozvedeli, čo si skutočne myslí o kresťanoch a alavitskej menšine, ktorej členom je Bašár al-Asad:
Džabhat al-Nusra nebude bojovať proti tým kresťanským dedinám, ktoré nebojujú proti moslimom (teda povstalcom), a dodáva, že až po vytvorení islamskej vlády začnú vyberať džizju, a aj potom ju budú vyberať len od tých, ktorí si to môžu dovoliť... a tak ďalej. Znovu a znovu zdôrazňoval, že Džabhat al-Nusra by bola úplne oprávnená podniknúť kroky proti určitým menšinám, ale rozhodla sa tak neurobiť, pretože sú v skutočnosti nešialení neextrémisti.
V jednom z najpamätnejších momentov rozhovoru povedal, že alavita sa môže vzdať Džabhat al-Nusre a pokiaľ sa bude kajať, nezabijú ho, „aj keby nás zabil tisíc“. To nikdy nebudete počuť od Islamského štátu, ktorý hrdo vysiela videá, na ktorých jeho vojaci strieľajú bezbranných alavitských a šiitských vojnových zajatcov alebo im podrezávajú hrdlá. Tí, ktorí si myslia, že v džihádistickom myslení alebo džihádistickej rétorike nie je priestor na nuansy, sa skutočne mýlia. Medzi klasickým salafistickým džihádizmom Džabhat al-Nusra a stále sa rozvíjajúcou novodžihádistickou ideológiou, ktorá sa uvoľnila po odštiepení Islamského štátu od al-Káidy v roku 2013, je už viac než len záblesk denného svetla. Tento rozdiel sa časom určite ešte zväčší.
Na druhej strane, základy zostávajú rovnaké a sú dostatočne extrémne na to, aby hraničili s genocídou, aj keď ich prikrášľuje Aljazeera. Ak ste pozorne počúvali, Džolání tiež povedal, že alaviti sú ľudia, ktorí opustili islam. Jasne povedal, že alaviti nielenže musia prestať bojovať za Asada, ale musia sa vzdať aj prvkov svojej viery, ktoré sú v rozpore s islamom. A samozrejme, islamom myslí svoju vlastnú salafistickú značku sunnitského islamu, nie to, že môžu byť regulárnymi šiitmi alebo niečo podobné. Takže po odrátaní obalu zostáva jeho hlavné posolstvo rovnaké: Alavitov ponechajú na pokoji, len čo budú súhlasiť s tým, že prestanú byť alavitmi.
V októbri 2015 al-Džolání vyzval na nevyberavé útoky na alavitské dediny v Sýrii. Povedal: „Neexistuje iná možnosť, ako vystupňovať boj a zamerať sa na alavitské mestá a dediny v Latákii.“ Džulání tiež vyzval na útoky na ruských civilistov z radov bývalých sovietskych moslimov.
V aktuálnom rozhovore pre CNN , keď boli vyjadrené obavy z toho, čo by sa mohlo stať alavitom tentoraz, Džolání opakuje tie isté zlovestné sľuby o „umiernenosti“:
Na otázku o plánoch al-Nusry pre povojnovú Sýriu al-Džolání uviedol, že po skončení vojny sa bude konzultovať so všetkými frakciami v krajine, kým niekto začne uvažovať o „vytvorení islamského štátu“. Spomenul tiež, že al-Nusra sa nebude zameriavať na alavitskú menšinu v krajine, a to napriek jej podpore Asadovho režimu.
„Naša vojna nie je záležitosťou pomsty voči alavitom napriek tomu, že v islame sú považovaní za kacírov.“ Dodal, že alavitov necháme na pokoji, pokiaľ sa vzdajú prvkov svojej viery, ktoré sú v rozpore s islamom.
Aké sú to rozpory? Zatiaľ čo šiitskí moslimovia veria, že existuje len jeden Boh a Mohamed bol prorok, alaviti veria v božskú trojicu, ktorú tvoria Ali, Mohamed a Salman al-Farisi. Alaviti tiež nemajú žiadne stravovacie obmedzenia, nezakazujú alkohol a nevyžadujú, aby si ženy zakrývali hlavu.
Rétorika sa môže meniť v závislosti od toho, z ktorej strany vietor fúka, ale v konečnom dôsledku sa všetci neveriaci, či už sú to židia, kresťania, alaviti alebo čokoľvek iné, musia podriadiť vláde islamského kalifátu alebo im hrozí smrť.
A pre prípad, že by ste ešte stále pochybovali, zakladajúce vyhlásenie Frontu al-Nusra (ANF) to hovorí jasne:
„Sila islamskej ummy (národa) znovu nadobudla vôľu a odhodlanie brániť sa proti tyranom a utláčateľom a brániť svoje bohatstvo, česť a čistotu a životy veriacich.“
VERIACI.
Každý, kto odmieta pochopiť, čo to znamená, a zároveň naďalej papagájuje lži teroristov, si zaslúži žiť pod kalifátom, ktorý podporuje. Až keď budú čeliť tvrdej realite podriadenia sa Alahovej vôli alebo smrti, uvedomia si, akí boli hlúpi. Ale vtedy už bude neskoro.
V čase písania tohto článku Izrael vtrhol do sýrskej demilitarizovanej zóny, zatiaľ čo Spojené štáty uskutočnili veľké kolo náletov na ciele Islamského štátu.
Popri tom, že Izrael využíva situáciu na posilnenie svojej bezpečnosti, tieto nálety ničia chemické a iné zbrane, o ktorých som písala skôr.
„Nemalo by byť pochýb – nedovolíme ISIS, aby sa obnovil a využil súčasnú situáciu v Sýrii,“ povedal šéf Centrálneho velenia generál Erik Kurilla.
Vo štvrtok Mosab Hasan Yusef predpovedal pád Asada a pripomenul, že všetky veci na Blízkom východe, ba v tejto fáze na celom svete, sa začínajú a končia pri Izraeli:
Ilúzia „Palestíny“ mení svetový poriadok v prospech Izraela. „Palestínske“ vraždenie Židov 7. októbra viedlo k zničeniu Hamasu, Hizballáhu a viedlo k otvorenej vojne medzi ajatolláhom a Izraelom, ktorá nakoniec povedie k zničeniu islamskej republiky.
Porážka Hizballáhu v Libanone povzbudila sunnitských džihádistov k prekvapivému útoku na sýrskeho diktátora.
Rusko tentoraz nemôže zachrániť Asadov režim, ajatolláh má zviazané ruky a Hizballáh, jeho najväčšia devíza v minulosti, je príliš slabý na to, aby bojoval na jeho strane. V dôsledku toho Baššár al-Asad určite padne. Sýriu na chvíľu ovládnu sunnitskí džihádisti, čo bude mať za následok krviprelievanie medzi sunnitskými a šiitskými moslimami.
Dočasná jednota islamistov proti ich spoločnému nepriateľovi Izraelu sa končí a moslimovia sa chystajú ukázať svoju brutalitu voči sebe navzájom. Neviem, ako dlho bude táto nová škaredá islamská vojna trvať, ale som si istý, že Izrael sa stane superveľmocou. Režimy budú padať a vznikať v dôsledku „palestínskej“ spúšte. Čierna diera, ktorá pohltí svojich tvorcov.
Musíme začať počúvať ľudí, ktorí poznajú pravdu, ako je Mosab Hassan Yusef, a prestať veriť nezmyslom lživých džihádistov. Moja ďalšia esej sa ponára do najinšpiratívnejšej – a najznepokojujúcejšej – debaty, akú kedy uvidíte, a ktorá ilustruje čiernu dieru, do ktorej mnohí spadli. Kontrast medzi bojovníkmi za pravdu a tými, ktorí sú odhalení ako genocídni ľudožrúti nenávidiaci Židov, sa stáva až príliš jasným. Zostaňte naladení.
