"Byť spútaný dušou znamená mať svoju dušu spojenú s ostatnými krvnou zmluvou a čerpať vzájomne svoju podstatu na ochranu pred služobníkmi Nagasha, boha smrti." – WARHAMMER
Zakladateľ Etherea, Vitalik Buterin
"Pamätám si, že som istý čas, dlhý čas vedel, že som v istom zmysle nenormálny." – Vitalik Buterin
Spoluzakladateľ Etherea, Vitalik Buterin, má skvelý nápad. Chce, aby sa každý stal dušou. Spolu s ekonómom Glenom Weylom a právničkou Pujou Ohlhaverovou zverejnil Buterin 11. mája 2022 dokument, v ktorom opisuje túto novú inováciu Soulbound Tokens (SBT). Nejde o tradičné NFT, ktoré možno kupovať a predávať a obchodovať s nimi. Sú to vaše peňaženky alebo vaše duše a nikdy ich nemôže použiť nikto iný. Obsahujú dôkaz o vašej jedinečnej identite a môžu sa používať aj ako rozšírený životopis. Byť dušou znamená byť legalizovaný v rámci svojej komunity. Duše alebo Strážcovia duší spojení v rámci kruhu môžu navzájom potvrdiť svoj dobrý charakter.
Samozrejme, je tu aj opačná strana. Čo sa stane, ak sa určí, že niektorá Duša má zlý charakter? Dôsledky toho, keď sa svorka obráti proti vyvrheľovi, môžu byť hrozné.
Peňaženka vašej Duše presahuje rámec bežného životopisu alebo osobného dokladu. Umožní alebo zamietne prístup do budov, na bankové účty, do dopravných prostriedkov atď. Môžu existovať rôzne peňaženky, jedna na doklad o vašom zamestnaní, druhá na uchovávanie informácií o vašom zdraví atď.
Ako teda Buterin prišiel na tento koncept?
Ako adolescent Buterin našiel útechu skôr vo svete videohier než v reálnom svete – až kým ho, čo je zaujímavé, nevybrali a neostrakizovali. Podľa jeho vlastných slov: "Narodil som sa v roku 1994 v Rusku a v roku 2000 som sa presťahoval do Kanady, kde som chodil do školy. V rokoch 2007 až 2010 som s radosťou hral World of Warcraft, ale jedného dňa spoločnosť Blizzard odstránila komponent poškodenia z kúzla Siphon Life môjho milovaného warlocka. Rozplakal som sa a v ten deň som si uvedomil, aké hrôzy môžu priniesť centralizované služby. Čoskoro som sa rozhodol skončiť. V roku 2011 som pri hľadaní nového zmyslu života objavil Bitcoin."
Pre Buterina je najvyšším rangom dosiahnutie legitímnosti, o ktorej sa môžete dočítať na jeho osobnej webovej stránke v tomto poučnom článku Najdôležitejším vzácnym zdrojom je legitímnosť. Tu je jeho definícia:
Legitimita je vzor prijatia vyššieho rádu. Výsledok v určitom sociálnom kontexte je legitímny, ak ľudia v tomto sociálnom kontexte vo všeobecnosti akceptujú a zohrávajú svoju úlohu pri uzákonení tohto výsledku a každý jednotlivec tak robí, pretože očakáva, že všetci ostatní budú robiť to isté.
Je toho veľa, čo treba rozobrať. Iste, Buterinova vízia znie skvele a nie je dôvod pochybovať o tom, že jej verí z celého srdca a s dobrými úmyslami. Na účely tejto eseje sa však zameriam na túto posadnutosť preukazovaním identity a na koncept, že ľudia budú hrať svoju úlohu, pretože očakávajú, že všetci ostatní budú robiť to isté.
Pravdou je, že si nie som istá, ako sa Buterinova koncepcia, podľa ktorej sa každý musí prispôsobiť skupine (inak – čo?), líši od toho, čo sa stalo jemu. V každej skupine vždy vznikne dominantný faktor a skupina má tendenciu podriadiť sa tomuto dominantnému faktoru, alebo sa vzbúriť a vytvoriť nový. Buterin vytvoril skupinu, v ktorej je dominantným faktorom on (hoci tvrdí, že nechce, aby to tak bolo). Bol k tomu motivovaný, aby sa mu už nikdy nestalo to, čo sa mu prihodilo. Znamená to teda, že sa to nestane nikomu inému?
Sú veľké myšlienky ako Ethereum o dobre celku? Alebo sú naozaj o tom, aby jeden človek, ako napríklad Buterin, napravil krivdu, ktorá mu bola spôsobená vo videohre. Ide niekedy naozaj o kolektívne dobro, alebo je to vždy osobné?
Z praktického hľadiska je jedným z najväčších problémov, ktorým na internete čelíme, krádež identity. Tu je niekoľko faktov:
V roku 2020 sa 47% Američanov stretlo s krádežou finančnej identity. Straty z prípadov krádeže identity stáli v roku 2019 502,5 miliardy dolárov a v roku 2020 sa zvýšili o 42 percent na 712,4 miliardy dolárov.
Až 9 miliónom Američanov každoročne ukradnú identitu.
V rokoch 2019 až 2020 došlo k 73% medziročnému nárastu počtu krádeží identity. V roku 2020 bolo nahlásených takmer 1,4 milióna prípadov krádeže totožnosti v porovnaní s viac ako 650 tisíc v roku 2019.
Zdá sa, že čím viac ochranných opatrení sa vo virtuálnom svete vytvorí, tým viac sa v ňom strácame a tým ťažšie je dokázať, kto v skutočnosti sme. Stačí sa pozrieť na to, koľko dôkazov už máme, a naše totožnosti sa kradnú len vo väčšej miere.
Samozrejme, všetky tieto obavy z pirátstva odvádzajú pozornosť od skutočného piráta – spoločnosti Google. Naše identity systematicky kradnú kúsok po kúsku už roky. To je téma na inú esej, ale majte na pamäti, že keď nám povedia, že nám kradnú identitu, už sa to stalo. Sme pešiakmi na šachovnici, spôsobom, ktorý nedokážeme ani len pochopiť. Môžeme si myslieť, že chápeme úskoky subjektov, ako je Google, ale je oveľa múdrejšie priznať si, že to tak nie je. Jediný spôsob, ako zastaviť manipuláciu, je opustiť technologickú loď. To je desivá vyhliadka. Určite sa potopíme, ak to urobíme. Možno dokonca doslova zomrieme. Manipulácia a z nej vyplývajúca kontrola zasahujú do samotnej podstaty našich bytostí.
Akoby to nestačilo, táto posadnutosť identifikáciou ide ešte ďalej, do biometrickej identifikácie. Biometria je
veda, ktorá skúma identifikáciu ľudí a zvierat prostredníctvom biologických meraní alebo fyzických charakteristík, napríklad odtlačkov prstov alebo dúhovky oka. V tejto súvislosti sa nástroje založené na biometrii čoraz viac využívajú v oblastiach, ako je bezpečnosť, na doplnenie alebo nahradenie systémov hesiel, a v oblasti verejnej správy, pri registrácii a poskytovaní dokladov totožnosti.
Ale odtlačky prstov a naše oči už nestačia. Algoritmus teraz umožňuje identifikovať ľudí podľa ich srdcového tepu. Prečo je to potrebné? Pretože tlkot srdca sa dá čítať na diaľku.
Doteraz je obmedzením tejto technológie to, že na priradenie zistených signálov k jednotlivcom potrebuje databázu srdcových podpisov. Pentagón má túto otázku vyriešenú. Už teraz zhromažďuje biometrické údaje v oblastiach ako Irak a Afganistan.
Ako dlho bude trvať, kým budú informácie o srdcovom podpise každého človeka v databáze? Tak ako nám naša vláda a WHO hovorí v Zmluve o pandémii o obmedzeniach, ktoré sa budú vzťahovať na každého človeka na svete, tieto nové spôsoby preukazovania našej totožnosti budú slúžiť nášmu zdraviu a bezpečnosti. Koniec koncov, lekárom by to mohlo pomôcť odhaliť problémy so srdcom u pacientov na diaľku. Znamená to tiež, že nebude možné uniknúť sledovaniu.
Ako si udržíme svoje pravé ja a čo to vôbec znamená?
Možno sú všetky tieto dôkazy identity len ďalšími rozptýleniami, aby sme sa nesústredili na to, čo sa skutočne deje. Že nám naše identity skôr kradnú, než aby nás chránili. A teraz, keď nám hovoria, že sme duše online, akoby sa naša podstata dala zachytiť v týchto peňaženkách, popierajú existenciu našich skutočných duší a menia nás na prázdne schránky, ktoré sa dajú naplniť vôľou alebo vrtochmi manipulátorov éteru.
Ako ľudia dokazovali svoju identitu v 16. storočí?
Kniha Návrat Martina Guerra vychádza z azda prvého historického účtovania o krádeži identity. Muž, ktorý sa vydáva za Martina Guerra, sa po deviatich rokoch vojny vracia k svojej manželke Bertrande. Po rokoch ich šťastného života sa v dedine objaví skutočný Martin Guerre a podvodník je odhalený a popravený. Keď sa Bertrande dôverne opýtajú, prečo prijala podvodníka za svojho manžela, povie, že preto, lebo bol milší ako jej skutočný manžel.
Takéto prípady boli určite zriedkavé. Dôkaz totožnosti bol jednoduchý. Záležalo na tom, ako človek vyzeral, a na jeho známej histórii v dedine. Teraz sa zdá, že čím viac dôkazov si vymyslíme, tým je to mätúcejšie. Ak deti ešte nemôžu fyzicky zmeniť svoj vzhľad alebo pohlavie (a to je na obzore), robia to pomocou filtrov na telefónoch alebo avatarov. Mladí ľudia chcú byť fluidní. Dotýkať sa, ochutnávať, komunikovať, mať podstatu, v reálnom svete sa stáva čoraz viac nechutným – dokonca nebezpečným. Fuj, fyzickou interakciou s ľuďmi môžete dostať toľko chorôb, že vás môže zabiť čo i len dýchanie rovnakého vzduchu.
Bude znamenať, že čím viac spôsobov na identifikáciu si vytvoríme, tým menej skutočnými sa staneme? Budú ľudia čoskoro existovať ako duchovia, ktorí strašia v skutočnom svete; kým naše duše budú zajaté v alternatívnej realite?
Ak ste niekedy žili na dedine, zažili ste sledovanie. Dlhé obdobie som žila na dedinách vo Švajčiarsku, Francúzsku, Slovinsku a Egypte. Hoci milujem život na dedine, je pravda, že sa často cítite ako pod mikroskopom. Každý vie, čo sa deje s každým. Chlapík z vedľajšej ulice dobre vie, že nemôže mať pomer so susedovou ženou bez toho, aby sa to neroznieslo ako požiar. Toto poznanie má tendenciu držať ľudí pod kontrolou.
Keď sa vyskytne zlo, je ľahko viditeľné. Ako hovorí múdra a úžasná slečna Marplová Agathy Christie: "Na dedine je vidieť veľa zla."
Spomínam si, ako som sa začiatkom 80. rokov objavila v dedine svojho budúceho manžela, Žirovnici, vo vtedajšej Juhoslávii. Každý to vedel hneď, ako som prišla. Bola to veľká novinka. Mohla som byť aj mimozemšťan z inej planéty. Keď som išla po ulici, spoza záclon vo všetkých oknách vykúkali tváre.
Bolo to pre mňa obrovské prispôsobenie, ale život v Žirovnici ma veľmi uspokojil. Človek musel tvrdo pracovať na všetkých veciach, ktoré v meste považujeme za samozrejmé. Ak som si chcela v zime vykúriť spálňu alebo sa okúpať, musela som naštiepať drevo a vybrať najlepšie kusy uhlia a rozložiť oheň v kachľových peciach v spálni alebo pod ohrievačom teplej vody v kúpeľni. Hovorme o recyklácii – nič nebolo zbytočné. Moja svokra mala nádoby na každý druh odpadu a ja som sa naučila, kam to všetko patrí.
Na dedine sa život môže zmeniť na nepríjemný, ak porušíte pravidlá. Ale aspoň vám nikto nenarúša myseľ. Vaše súkromné myšlienky sú len vaše. Môžete sedieť pod jabloňou a nechať svoju myseľ blúdiť akýmkoľvek smerom.
Dnes, keď sedíte pod tou jabloňou, máte s najväčšou pravdepodobnosťou v ruke telefón a neustále si niečo prezeráte a klikáte naň. Všetky tieto údaje sa zhromažďujú a hádžu späť na vás, podnecujú myšlienky vo vašej mysli, ktoré vedú k ďalším zobrazeniam a kliknutiam, čím vás utvrdzujú a uväzňujú v určitom myslení.
Sľubujú nám, že bitcoin a tieto nové spôsoby identifikácie nás z týchto reťazí oslobodia. Prečo si teda vyberajú názvy znejúce ako zotročenie a smrť?
SOULBOUND… BLOCKCHAIN… CRYPTOCURRENCY
Poďme teda k podstate toho, čo znamená Soulbound.
Soulbound je známa ako "vôbec prvá stolová RPG (roleplayingová hra) zasadená do Warhammer Age of Sigmar, jedného z najvzrušujúcejších fantasy prostredí, aké kedy vzniklo". A naozaj je. Pozrite si trailer tu.
Skutočný termín Soulbound odkazuje na "krvnú zmluvu medzi šamanom a jeho šikigami, ktorá im umožňuje porovnávať vlnové dĺžky duší".
Tu je popis hry Soulbound od Cubicle7 games, ktorá sa odohráva vo Warhammer Age of Sigmar:
Soulbound umožňuje hráčom skúmať a hrať roly v Mortal Realms. Smrteľné ríše sú plné bohov a príšer, démonov a polobohov a obyčajných ľudí, ktorí sa zúfalo snažia prežiť v nekonečne krutom svete.
Spútaní dušou sú starobylým rádom, ktorého korene siahajú až do obdobia mýtov. Vo veku chaosu sa Spútaní dušami vytratili z pamäti. Teraz sa tento stratený rád znovu vzkriesil a Spútaní dušami opäť kráčajú po ríši smrteľníkov.
Byť Spútanou dušou znamená mať svoju podstatu prepletenú s ostatnými, čo spája vaše duše. Stať sa Spútanou dušou je nesmierne bolestivý proces, ktorý nie každý prežije. Tí, ktorým sa to podarí, sa spoja, ich duše sa spoja a vytvoria mocné puto alebo kanál, ktorý im umožní čerpať esenciu toho druhého a ochráni ich pred služobníkmi Nagasha, boha smrti.
Hoci sú Spútaní dušami po celej Ríši smrteľníkov, každé spútanie tvorí len hŕstka jednotlivcov. Tieto menšie skupiny pracujú tajne, nepozorovane sa vkrádajú na miesta, kam sa iní služobníci Rádu nedostanú.
Všetky tie milióny ľudí, ktorí sa nadšene rozhodnú, že byť Spútanou dušou (alebo niečo podobné) je tá najúžasnejšia vec na svete, sa ocitnú v kruhu Spútaných duší, z ktorého nemôžu uniknúť. Každú z týchto menších skupín budú ovládať stále vyššie rády, ktoré budú čerpať z podstaty alebo duší tých pod nimi. Výsledkom toho nebude sľubovaná sloboda. Každú dušu to pripúta k tomu, čo John Twelve Hawks nazýva Obrovským strojom, tak pevne, že vyslobodenie bude nemožné.
"Najvýznamnejšou výzvou pre stabilitu je zvrátený impulz k slobode. Túto túžbu po slobode nemôžete úplne kontrolovať hrozbami a trestami; účinnejšie je, ak ľudí naučíte pochybovať o reálnosti ich vlastného vnímania. Keď systém funguje správne, sami sa cenzurujú." – John Twelve Hawks, Zlaté mesto
Američanov dobre naučili cenzurovať samých seba. Sme najpropagandistickejší národ na svete. Obyvatelia bývalej železnej opony – v dedinách ako Žirovnica – vedeli, že sú kŕmení propagandou. Hovorili to naoko, ale neverili tomu. Američania dychtivo hltajú propagandu a hltajú všetky správy, ktoré algoritmy určili, že by sme mali konzumovať. A čím viac ich konzumujeme, tým viac nám ich podsúvajú. Nadmerná konzumácia tejto stravy vedie k umŕtveniu mysle a strate našej duše.
Čo sa stane, keď stratíme svoju dušu? Prestaneme existovať. Podvodník vo filme Návrat Martina Guerra existoval v skutočnom svete. Vedel, že klame. Bertrande vedela, že klame. Keď sa na jeho klamstvá prišlo, zachránil jej život tým, že vzal vinu na seba. V dôsledku toho ho popravili.
Tragický príbeh, ale aspoň žil. A aj ona žila. Narodili sa im spoločné deti. Naplnenie dobre prežitého života nakoniec stojí za smrť.
Naopak, stať sa duchom v skutočnom svete a zároveň sa večne snažiť dokázať svoju existenciu v tom falošnom nie je žiadny život.
Nemali by ste potrebovať sto rôznych spôsobov, ako dokázať svoju identitu. Ak vám niekto tvrdí, že áno, je to podvodník.
Konfucius sa stretáva s Laozi, Shih Kang, dynastia Yuan
Konfucius povedal – "život je naozaj jednoduchý, ale ľudia trvajú na tom, že musí byť komplikovaný".