"...noviny Utópie, ako sa už dávno rozhodol, by boli strašne nudné." ~ Arthur C. Clarke, 2001: Vesmírna odysea
Keďže pokračujem v písaní dvoch esejí, jednej o nadchádzajúcej svetovej vojne a druhej o zbieraní častí ľudských tiel a myslí v snahe bohov o dlhovekosť a dokonca nesmrteľnosť, považovala som za dôležité znovu uverejniť túto esej zo septembra 2021. Je to asi moja najrozsiahlejšia esej odhaľujúca zneužívanie, ktoré je páchané na ľudstve, napísaná dávno predtým, ako Joe Rogan urobil rozhovor s doktorom Malonom o psychóze masového formovania.
Sme uprostred masovej psychózy. Táto psychóza je postavená na bludoch, ktoré majú pôvod vo vládnucej triede. Nikdy nesmieme zabúdať, že bez ohľadu na to, aká mocná sa elita zdá byť, bez ohľadu na to, aká je inteligentná alebo blahosklonne frajerská, je šialená. Vo svojom pomätenom stave veria, že majú všetky odpovede, a preto si zaslúžia mať absolútnu moc diktovať tieto odpovede nám ostatným. Ak nesúhlasíme, sme nebezpeční pre seba a pre spoločnosť. Tomu naozaj veria. Sú našimi spasiteľmi.
Aby dosiahli svoj cieľ, ktorým je záchrana ľudstva, musia na masy spáchať "menticídu", čiže zabitie mysle a ducha. Joost Meerloo to vysvetľuje vo svojej knihe Znásilnenie mysle: "Menticida je starý zločin proti ľudskej mysli a duchu, ale nanovo systematizovaný. Je to organizovaný systém psychologických zásahov a súdnej zvrátenosti, prostredníctvom ktorého môže [vládnuca trieda] vtlačiť [svoje] oportunistické myšlienky do myslí tých, ktorých [plánuje] využiť a zničiť."
Aby to elita dosiahla, musí v obyvateľstve vytvárať vlny strachu. Po každej vlne nasleduje obdobie relatívneho pokoja, ale po každom pokoji sa strach zintenzívni. Takéto obdobie pokoja sme zažili toto leto. Oddych z našich väzníc. Mohli sme chodiť bez masiek, trochu viac cestovať, znovu sa otvorili telocvične. A teraz je všetko ešte horšie. Do zimy sa vlny hrôzy v podobe stále sa zhoršujúcich správ, protichodných informácií a vyslovene lží stanú zdrvujúcimi.
Zmätok vyústil do mysle nás všetkých, ktorí tieto nápory zažívame. Zúfalo sa snažíme dešifrovať podivné a desivé veci, ktoré sa dejú okolo nás a s nami.
Meerloo ďalej vysvetľuje: "Každá vlna terorizovania... vytvára svoje účinky ľahšie – po vydýchaní – ako tá, ktorá jej predchádzala, pretože ľudia sú stále znepokojení predchádzajúcou skúsenosťou. Morálka sa stáva čoraz slabšou a psychologický účinok každej novej propagandistickej kampane je silnejší; zasahuje už zmäknutú verejnosť."
Emócie bez rozumného uvažovania, ktoré by ich zmiernilo, sa stávajú automatickou reakciou, a máme pocit, že oprávnene. Opäť Meerloo: "Logike sa dá čeliť logikou, zatiaľ čo nelogike nie – tá mätie tých, ktorí myslia priamo. Veľká lož a monotónne opakované nezmysly majú väčšiu emocionálnu príťažlivosť... ako logika a rozum. Kým [ľudia] stále hľadajú rozumný protiargument na prvú lož, totalitári môžu [na nich] zaútočiť ďalšou."
Ak máte pocit, že ste vždy o krok pozadu, tak ste. Neustále si zdesene opakujeme: "Nemôžem uveriť, že sa to deje." Vtedy sa to stane. A čím viac to hovoríme, tým viac sa normalizuje vedomie, že tieto veci, ktorým "nemôžeme uveriť, že sa dejú", sa dejú. Neexistuje iná odpoveď, ako to prijať.
Pokiaľ nežijete v chatrči uprostred amazonského pralesa (a to teraz začína vyzerať veľmi lákavo), nemôžete pred týmto náporom uniknúť. Každý jeden človek so smartfónom podľahne tejto opakovanej propagande, dokonca aj tí, ktorí si myslia, že nie, pretože ak neodhodíme svoje zariadenia, sme v jeho moci, ktorá nás neustále ovplyvňuje. A myslím tým neustále. Len málo ľudí už svoje zariadenia vypína. Naučili sme sa byť pripojení nonstop 24/7. Odhodiť naše zariadenia nie je možnosť pre nikoho, kto chce prežiť, nieto ešte vyniknúť v modernej spoločnosti.
Toto uvedomenie vytvára "zabíjanie mysle". Ľudia sa už viac nezastavujú a nerozmýšľajú. Je to zbytočná strata času. Nie je o čom rozmýšľať a nie je s kým rozmýšľať. Dokonca aj tí z nás, ktorí si myslia, že sa búria, na fórach ako Twitter neustále opakujú tie isté mantry typu "nemôžem uveriť, že sa to deje".
Ľudia sa stiahli z reality. Za zatvorenými dverami našich myslí prebývajú nepredvídateľní démoni. Zostaňte vo vnútri. Ak vyjdete von, musíte sa vyzbrojiť zbraňami COVIDového bojovníka: maskou, dezinfekčným prostriedkom a vakcínou. Pohybujte sa na bojisku tak, že si budete udržiavať bezpečný odstup od ostatných. Nezapájajte sa do rozhovorov. Ak si všimnete, že niekto nedodržiava pravidlá, nahláste ho. Útočte na ich povesť, nechajte ich vyhodiť z práce. Odmietnite im zdravotnú starostlivosť. Prečo by im malo byť dovolené kupovať si jedlo a možno ma nakaziť? Radšej nech zomrú oni ako ja. Zaslúžia si to.
Vo svojej samospravodlivosti si myslíme, že oni sú tí sebeckí. Zabudli sme, čo znamená súcit. V takomto stave narastajú depresie, násilie, užívanie drog a samovraždy. Ľudia sa na seba vrhajú. Zúfalstvo premáha morálku a slušnosť sa vytráca. Čítame štatistiky a zdesene rozhadzujeme rukami. "Nemôžem uveriť, že sa to deje."
Ale je tu nádej, ktorú nám ponúkajú všemúdri a mocní bohovia. Keď už raz prijmeme totalitu zdravotných a bezpečnostných "dávok a zákazov", nastane prelom "psychotického vhľadu". Dodržiavanie pravidiel znamená, že budeme zachránení. Môže sa obnoviť poriadok. Nezáleží na tom, či sú pravidlá absurdné, alebo či jeden deň hovoria jedno a na druhý deň opak. V tejto chvíli sme už dostali toľko protichodných informácií, že náš mozog je príliš unavený na to, aby uvažoval o ich rozlúštení.
Ako jeden z príkladov uvediem, že vedecké poznatky o maskách sa viackrát zmenili, ale to je v poriadku, pretože veda sa mení. Na druhej strane sú povolené len zmeny vykonané štátom akceptovaným rozprávaním. Každý, kto prezentuje opačný názor, bez ohľadu na to, aký je racionálny – aj keď má potenciál zachrániť milióny životov –, je kacír.
Stále myslím na Terminátora, ako som spomínala v minulej eseji, kde bol najprv zlý a potom sa stal dobrým. V čase, keď natiahne ruku a povie: "Poď so mnou, ak chceš žiť," je svet taký nebezpečný, že každý, kto chce spásu, nemá inú možnosť, ako mu dôverovať. Presne to s nami teraz robia bohovia. Natiahnu ruku a ponúkajú spásu. Táto spása však prichádza za cenu našej osobnej slobody. Musíme sa vzdať seba samých pre dobro všetkých. Nemôže existovať žiadna stredná cesta. Každý sa musí podriadiť rovnako.
Ak to urobíme, je nám prisľúbené, že strach a chaos sa zastavia. Vstúpime do utopickej éry bez starostí, bez práce, bez ťarchy vlastníctva. Samozrejme, v zálohe na nás bude vždy čakať nebezpečenstvo. Preto chápeme, že bohovia musia byť stále ostražití a monitorovať nás, aby zabezpečili jednotnú poslušnosť. Nikto predsa nechce byť potrestaný za chyby niekoho iného. S každým deviantom sa rýchlo vysporiada, a to oprávnene.
COVID bol ideálnym zastrešením, pod ktorým sa dal vytvoriť tento nový svet. Vakcínou a schválením vaxu Pfizer-BioNTech Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) sme oficiálne vstúpili do éry totalitnej vlády pod rúškom zdravia a bezpečnosti.
Ako v stovke sci-fi príbehov: "Nový život vás čaká v kolóniách mimo sveta." ~ Blade Runner, 1982.
Zamyslime sa nad bizarnou dichotómiou medzi svetom, v ktorom teraz žijeme, a svetom našich vládcov. Zatiaľ čo my, bežní občania, znášame búrky mutujúceho vírusu, klimatické zmeny, nedostatok potravín, vysťahovanie z domovov, záplavy nelegálnych prisťahovalcov, oživenie terorizmu, vlny zločinnosti, hrozbu občianskej vojny, dokonca ďalšej svetovej vojny, v roku 2027 sa má otvoriť prvý vesmírny hotel.
Stanica Voyager dúfa, že sa stane partnerom spoločnosti SpaceX, ktorej cieľom je posielať cestujúcich do vôbec prvého vesmírneho hotela
Kto bude cestovať do tohto hotela? Myslíte si, že to budú obyčajní ľudia? Nie. zatiaľ čo sa zabávame vidinami cool chlapcov z bloku, ktorí sa navzájom pretekajú vo vesmíre, nás opäť zatvárajú a hovoria nám, že si musíme zaslúžiť právo vidieť vlastných starých rodičov neustálym testovaním a sledovaním a poslušnosťou voči novým drakonickým zákonom. Zatiaľ čo my sa snažíme získať viac bodov ako dobrí občania, bohovia a tí, ktorých považujú za hodných, lietajú ako anjeli na oblohe.
Vypočula som si niekoľko prejavov Elona Muska o prisťahovalectve do vesmíru. Je zaujímavé, že tam, kde iní hovoria, že musíme znížiť počet obyvateľov, on povedal, že ak chceme prežiť, potrebujeme ďalšie milióny ľudí, pretože tie milióny potrebujeme na osídlenie vesmíru. Koniec koncov, Slnko sa nakoniec exploduje a pohltí Zem. Takže musíme myslieť naozaj dopredu – na miliardy rokov dopredu.
Alebo možno aj skôr. Len pred niekoľkými dňami zverejnil záhadný tweet odkazujúci na román z prvej svetovej vojny Augustové zbrane: "... na hodinách dejín bol západ slnka a slnko starého sveta zapadalo v umierajúcej nádhere, aby ho už nikdy nebolo vidieť."
Pokračoval ďalším tweetom, v ktorom odkazoval na Tolkienovho Pána prsteňov: "Deväť prsteňov pre smrteľníkov." Muži, ktorí držia tieto prstene, sú prsteňové prízraky, desivé prízraky, ktoré boli kedysi kráľmi, ale podľahli Sauronovej moci tým, že nosili prstene, ktoré im dal.
Prsteňové prízraky – Ringwraiths
Je to nejaké hrozivé varovanie pred západom slnka nad západnou civilizáciou? Nepotrebujem záhadný tweet, aby som vedela, že sme v problémoch. Bude Bidenov strašný debakel v Afganistane znamenať začiatok tretej svetovej vojny? Odhaduje sa, že v 20. storočí zahynulo vo vojnách 123 až 160 miliónov ľudí. Toto číslo bledne v porovnaní s masakrom, ktorý si môžeme spôsobiť teraz.
Musk a jeho spoločníci by sa mali poponáhľať, ak chcú uniknúť z tejto planéty. Ale nevadí, že, všetka tá negativita!
Optimus
Ak pozastavíte svoju nedôveru, tak ako to robíme pri dobrom filme, Muskove, Bransonove, Bezosove a ďalšie vízie našej budúcnosti vo vesmíre naozaj znejú úžasne. Predstavte si kolónie na neuveriteľných vesmírnych staniciach, na Marse a na iných planétach, ktoré simulujú Zem, ale sú ešte lepšie, pretože tam nie je žiadne znečistenie, žiadne choroby, aha, a žiadna vojna. Bude tam základný príjem, takže nikto nebude musieť pracovať, ak nebude chcieť. Nálady všetkých budú modulované. Roboty sa postarajú o všetky nepríjemné, nudné a nebezpečné práce, ktoré kedysi robili ľudia. Musk nedávno predstavil svojho priateľského 175 cm vysokého, 57 kg vážiaceho androgýnneho robota s krycím menom Optimus. Nebojte sa, nemôže ísť rýchlejšie ako 5 míľ za hodinu, takže vás nemôže prenasledovať, a je naprogramovaný tak, aby nikomu neublížil. Kde som to už počula? Aha, to bolo vo filme 2001: Vesmírna odysea a tam bol problém s tou umelou inteligenciou menom HAL.
Napriek tomu všetkému, kto z nás nesníval o cestovaní vo vesmíre? O živote v nejakom futuristickom raji. Ja viem, že áno. Nemôžem si pomôcť, ale fandím tomu, aby sa táto vízia stala skutočnosťou.
Vesmírna utópia
A predsa ma v mysli trápia pochybnosti. Ako môže byť Musk a jemu podobní takí hlúpi? Hlúpi, hovoríte? Veď sú to tie najgeniálnejšie mozgy. Sú to vizionári, ktorí nás katapultujú do budúcnosti. Zachránia nás všetkých. Prečo ste takí skleslí? Pretože im všetkým chýba – nám všetkým chýba – tá najzákladnejšia pravda z právd: naše nebezpečné ja.
Stačí si vypočuť iracionalitu slávneho vedca Stephena Hawkinga: "Agresivita možno mala výhodu prežitia v časoch jaskynných ľudí... ale teraz hrozí, že nás všetkých zničí. Veľká jadrová vojna by znamenala koniec civilizácie a možno aj koniec ľudskej rasy, takže cestovanie vesmírom je našou najlepšou šancou na prežitie."
Hawking chápe základné chyby ľudskej povahy. Jeho hlúposť prichádza v jeho riešení: Nechajte neporiadok za sebou a choďte robiť ešte väčší neporiadok niekam inam. Podobne ako dieťa, ktoré zdemoluje svoju spálňu a potom ide zdemolovať ďalšiu izbu a ďalšiu bez toho, aby si po sebe upratalo predchádzajúci neporiadok, aj naši bohovia sa správajú ako nepríjemní, nezodpovední tínedžeri. To ich nikto nikdy nenaučil po sebe upratovať? Možno im dovolili jesť dezert a kašľať na zeleninu.
Samozrejme, nemali by sme sa ich správaním príliš znepokojovať. Koniec koncov, svojou inteligenciou a bohatstvom sú nad nami všetkými. Takéto prízemné záležitosti sa ich netýkajú. Na to majú sluhov. A teraz roboti.
Mám priateľa zo Senegalu, ktorý mi povedal, že toto je väzenská planéta. Ľudská rasa je taká deštruktívna a nebezpečná, že nás sem vyhostili. Teraz sa snažíme dostať von. Čo sa stane, ak sa nám to podarí skôr, ako sa naučíme tie najzákladnejšie lekcie? A dovolia to vôbec tí, ktorí sú nad nami?
Nepredvídajú títo velikáni intelektu zjavné problémy? Už teraz nevieme, ako spolu vychádzať. Od chvíle, keď sa dieťa dokáže hýbať a rozprávať, ho rodič nemusí učiť, ako sa má zle správať. Deti treba naučiť, ako sa správať slušne a láskavo. Ako sa deliť. Že za zlé správanie sú dôsledky.
Ľudia vždy vládli skôr strachom a manipuláciou než súcitom a pravdou. Stačí sa pozrieť, ako bohovia aj teraz dosahujú svoje ciele prostredníctvom masovej psychózy. Bojujeme o moc jeden nad druhým, dokonca aj v rodinách. Národy sa vyhrážajú, že si navzájom zaberú územia. Využívame svoje najlepšie mozgy na vývoj stále výkonnejších vražedných zariadení. Navzájom si vnucujeme svoje presvedčenia. Vykorisťujeme Zem a potom nečestne meníme jeden spôsob vykorisťovania na nový pod zámienkou starostlivosti o planétu. Skutočným dôvodom je však chamtivosť bohov.
Predstavte si, aké množstvo materiálov budeme musieť vyťažiť zo Zeme, kým ich začneme získavať z iných planét. V nenásytnej túžbe po moci sa bohovia budú živiť každým zdrojom na tejto planéte, ak to bude znamenať, že potom budú môcť nechať neporiadok za sebou a presunúť sa do, podľa nich, lepšieho sveta niekde inde.
Predstavte si nadchádzajúce vesmírne vojny. Prečo si niekto myslí, že sa nezhoršia namiesto toho, aby sa zlepšili. Tu vojny zastaviť nemôžeme, naozaj si myslíme, že odchodom do vesmíru vojny zázračne zmiznú a všetci si spokojne rozdelia nové územia? Odkedy sa to niekedy stalo?
Vieme, že to nebude fungovať už len na základe metód, ktoré používajú na dosiahnutie tohto cieľa. Zavedenie totalitnej vlády, kde sa obyčajný človek využíva ako iný prírodný zdroj. Cieľom nie je vziať nás so sebou. Cieľom je rozložiť nás, keď sedíme vo svojich väzniciach, zhypnotizovaní prístrojmi a drogami, a z našich zozbieraných častí vytvárame novú rasu.
Ako mohli pri svojom hľadaní zabudnúť na najdôležitejšiu zložku? Na ľudského ducha. Vo svojej arogancii si myslia, že nie je dôležitý. Sú predsa bohovia. Ale oni nie sú Boh. Nie sú iní ako ktokoľvek z nás, len si to neradi pripomínajú. Hrajú nebezpečnú hru. Takú, v ktorú veria, že môžu vyhrať, pretože stratili akékoľvek spojenie s realitou. Sú iracionálni a arogantní. A keď ich nasledujeme, všetci prichádzame o rozum.
Ak nepovstaneme a nebudeme kričať z najvyšších hôr, že tieto monštrá nad nami nie sú o nič lepšie ako tyrani na školskom dvore, a odmietneme ich nasledovať, nikdy sa nikam nedostaneme. A čo viac, ak si nepriznáme, že sme im to dovolili tým, že sme nasledovali ich príklad, sme nepriamo a rovnako zodpovední za katastrofálne výsledky.
Po troch rokoch intenzívneho tréningu v Tang Soo Do som získala čierny pás od Amerického kongresu Tang Soo Do. Deň nato som odletela na The National Book Convention v Denveri, aby som propagovala jednu zo svojich detských kníh s mojím vydavateľstvom Harvest House. Bol som taký hrdá na svoj úspech, že som sa ním pochválila všetkým vo svojej vydavateľskej spoločnosti. Keď som kráčala po ulici so svojím vydavateľom, niekto sa ku mne zozadu priblížil, schmatol mi kabelku a utiekol. Stalo sa to v zlomku sekundy a mňa to úplne zaskočilo. Jediné, čo som mohla urobiť, bolo zalapať po dychu a vykríknuť: "Hej!" – ako idiot.
Keď som zhodnotila situáciu, uvidela som viceprezidenta marketingu, ktorý teraz stál niekoľko metrov predo mnou, hádzal mi kabelku a búrlivo sa smial. "Ha ha, slečna Čierny pás," posmieval sa. Bolo to vtipné a smiala som sa spolu s ním, ale bolo to aj ponižujúce a nikdy mi to nedovolilo zabudnúť. Možno som sa naučila veľa kata, blokov, kopov a úderov, ale čo sa týka skutočného boja, nevedela som takmer nič. Bola som arogantná, hoci som mala byť pokorná. Od tej chvíle som začal trénovať eskrimu, filipínsky boj s palicami a nožmi, ako aj grappling. Vtedy som sa naučila naozaj bojovať. A čím viac som sa učila, tým viac som si uvedomovala, ako málo toho viem. Začala som byť pokorná.
Milan Kundera v Knihe smiechu a zabudnutia hovorí, že "hlúposť ľudí pochádza z toho, že majú na všetko odpoveď".
V našom súčasnom svete sme sa vzdali rozumu a podriadili sme sa vôli bohov. Tí nás pomocou lesklých, rozptyľujúcich predmetov a rozprávkového bohatstva presvedčili, že sú neomylní. Veď ako by mohli byť takí úspešní, keby neboli najmúdrejšími chlapmi na planéte? Ale nezabúdajte, že to oni určili definície úspechu. Chlapci, ktorí žili vo svojich pivniciach, hrali videohry a pozerali porno a robili si z nich srandu športovci a roztlieskavačky, sa im pomstili. Teraz vyliezli zo suterénu a tancujú bez masiek na večierkoch, zatiaľ čo my ich obsluhujeme s náhubkami. S pocitom pohodlia a spolupatričnosti si sadáme pred obrazovky a nechávame sa pohltiť všetkými informáciami, ktoré pre nás vytvorili.
Kundera ďalej hovorí o význame románu: "Múdrosť románu pochádza z toho, že na všetko máme otázku. Keď Don Quijote vyšiel do sveta, ten svet sa mu pred očami zmenil na záhadu. To je odkaz prvého európskeho románu pre celé nasledujúce dejiny románu. Románopisec učí čitateľa chápať svet ako otázku. V tomto postoji je múdrosť a tolerancia. Vo svete postavenom na posvätných istotách je román mŕtvy. Totalitný svet, či už založený na Marxovi, islame alebo čomkoľvek inom, je svetom odpovedí, a nie otázok. Tam román nemá miesto."
Čo sa stane vo svete, kde už nebudú otázky, ale len odpovede? Keď bude vytvorená dokonalá rasa ľudí a kedykoľvek si budete môcť zmeniť časť tela alebo nahrať informácie do svojej mysle? Aké budú tieto informácie? Budú pochádzať z vášho vnútra, alebo budú naprogramované za vás?
Keď si replikantka Rachel vo filme Blade Runner sadne za klavír a začne hrať, nie je si istá, či to, čo hrá, pochádza z toho, že sa to naučila, alebo jej túto schopnosť implantoval jej stvoriteľ, doktor Tyrell. Je v tom rozdiel? Záleží na tom?
Je riešením preľudnenia, hladu a chorôb experimentovať na masách a potom ich zabiť, keď elita nájde odpovede, ktoré hľadá? Musíme obetovať milióny ľudí, aby pár z nich mohlo dosiahnuť vyššiu úroveň existencie, a tak "zachrániť" ľudstvo?
Takíto budúci ľudia budú dokonalí, ako je dokonalý robot. Ale po ceste stratia svoju dušu? A opäť, záleží na tom? Veď kto videl dušu? Kto videl Boha? Kto môže s istotou povedať, že existujú? Ale my môžeme vidieť našich pozemských bohov. Vieme, že existujú.
Spomínam si, že keď som bola prezidentkou neziskovej organizácie, ktorú som založila, programu tvorivého písania pre uväznenú mládež v Los Angeles, niektorí elitní členovia losangeleskej spoločnosti sa rozhodli, že to chcú "posunúť na vyššiu úroveň". Chystali sa usporiadať finančnú zbierku v dome veľkého hollywoodskeho producenta, na ktorú by prišlo veľa slávnych ľudí, ktorá by sa dostala do médií a vyzbierala by veľa peňazí. Báječné!
Jediným problémom bola obava, že ak pozveme mladých ľudí z programu a ich rodiny, niekto by mohol niečo ukradnúť alebo spôsobiť rozruch. Jeden z bývalých študentov bol v správnej rade a prirodzene sa mu toto uvažovanie zdalo urážlivé. Na stretnutí k zbierke celkom rozumne poznamenal, že zbierka by sa možno mala konať na inkluzívnejšom mieste, napríklad v Dome spisovateľov. Po stretnutí mi zavolal riaditeľ, ktorý zbierku organizoval a začal na mňa ziapať: "Kto si, do prdele, myslí, že je? To nevie, že to robíme pre neho? Mal by byť vďačný a jednoducho držať hubu!"
Toto je postoj elity. Sú takí úžasní, takí múdri, takí mocní, ako sa opovažujú obyčajní ľudia neklaňať sa a poslúchať každé ich benevolentné rozhodnutie. Ako sa opovažujú nebyť vďační a jednoducho držať hubu? Nakoniec som napísala list správnej rade, v ktorom som pri dobrom vedomí uviedla, že nemôžem podporiť zbierku. Nakoniec som odišla a tieto elity prevzali moc.
Viem, že existujú ešte vyšší bohovia, napríklad Soros, Klaus, Rothschildovci a ďalší. Niektorí mi navrhli, aby som o nich napísala, a možno to niekedy urobím. Zatiaľ som však nepocítila túžbu napísať o nich. Koniec koncov, aký má zmysel to všetko znovu rozoberať? Mnohí o nich a ich konšpiráciách už písali.
Nech je to ktokoľvek, treba si uvedomiť šialenosť ich premis a to, ako odmietajú brať do úvahy základné chyby ľudstva. Možno predložiť milión lákavých teórií s nádhernými mediálnymi ukážkami, ale nič z toho nebude mať význam, ak cenou, ktorú zaplatíme, bude vzdanie sa nielen našej fyzickej a duševnej slobody, ale aj našej duše.
Prichádza deň, keď už nebude záležať ani na našich tvárach. Pripravujú nás na to masky. Identifikovať nás bude tlkot nášho srdca. Avšak skutočnosť, že by to urobili, dokazuje našu individuálnu krásu. Každý tlkot srdca je jedinečný. Zobrali nám tváre, čo urobia, keď ovládnu tlkot nášho srdca? Zoberú nám aj to? Títo bohovia budú v našich telách, budú nám tlačiť krv do žíl pomocou liekov, ktoré požijeme, pretože bez nich už naše telá nebudú mať ako bojovať samy za seba. Ale to je v poriadku. Telá sú zbytočné. Musíme zmeniť svoje telá, aby sme prežili vo vesmíre.
Prostredníctvom procesu masovej psychózy nás bohovia presvedčili, že tieto dehumanizujúce experimenty sú pre naše vlastné dobro. Budúcnosť bude lepšia a svetlejšia vďaka zmenám, ktoré sa dejú. Sme rozpitvávaní kúsok po kúsku a strácame každý kúsok jedinečnosti, ktorá nás robí ľuďmi. Čo s tým urobíme?
"Karanténa" je slovo, ktoré sa používa pre tých, ktorí sú chorí. Ale to, čo v skutočnosti zažívame, je "domáce väzenie". Bez rozmýšľania prijímame tieto odvrátené a naruby postavené slová. V Austrálii majú teraz "centrá národnej odolnosti", kde môžu byť chorí držaní na neurčitý čas. Chorí? To sú väznice.
V knihe Geoffa Manaugha a Nicoly Twilleyovej "Until Proven Safe" (Kým sa nedokáže, že sú bezpeční) opisujú takéto miesta nielen ako zdravotnícke centrum, ale aj ako "zvyčajne poetickú metaforu pre akýkoľvek počet morálnych, etických a náboženských chorôb: Je to obdobie čakania na to, či sa niečo skryté vo vás odhalí".
Očistec. Ako sa dostanete z očistca? Boh vás odsúdi. Ak ste dobrí, pošle vás do neba. Ak ste zlí, ste poslaní do pekla.
Ak to pôjde ďalej týmto tempom, nikdy nebude utópia pre nikoho z nás. Keď nabudúce budete počuť sľuby o slastiach "mimozemskej kolónie", zamyslite sa nad tým, čo to v skutočnosti znamená. Nesprávajte sa ako Janko a Marienka, ktorí sa hlúpo nechali oslniť ilúziou čarodejníckeho domu. Nenechajte sa tak premôcť okamžitou potrebou bezpečia a istoty, že ako Ezau predáte svoje prvorodenstvo za hrniec guláša.
Všetci sme hodní. Chce to odvahu čeliť prirodzenému svetu a prekonávať prekážky, ktoré nám kladú do cesty. Existujú spôsoby, ako vyriešiť svetovú chudobu a choroby, ale nie je to vyhubením nepotrebných ľudí prostredníctvom experimentov, aby sa elita mohla stať transhumánnymi bohmi. To nikdy nebude fungovať. Sledujte, ako sa svet v tomto procese rozpadá.
Nádej je len v tom, že si s pokorou priznáme chyby v našom duchu a prijmeme, že nikto z nás nie je vhodný na to, aby sa stal bohom. Pamätajte, že sú to tichí, ktorí zdedia zem. Zamieňame si tichosť so slabosťou. Nie je to to isté. Týraný človek je slabý. Tichý je silný.
Ak sa pozriete do histórie, mocní vždy podceňujú obyčajných ľudí, tých, ktorí žijú v tých opovrhovaných "preletových štátoch". Francúzi si to zrejme pamätajú. Možno preto sa v takom počte zdvíhajú na protest proti pasom a kovidovým uzáverám.
Nedávno som bola v malom kostole. Bol v jednoduchej budove, plnej obyčajných ľudí. Pastor nebol nejaký národne známy rečník a nenapísal bestseller. Pochádzal z malého mestečka v Západnej Virgínii. Počúvať jeho zdravý rozum o láske a spojení medzi ľuďmi bolo ako voda vo vyprahnutej púšti. Potom ku mne pristúpil starší pán, na tvári bez masky mal široký úsmev a na pozdrav mi podal ruku. Nevedela som si spomenúť, kedy mi to naposledy niekto urobil. Podala som mu ruku a pocítil som záplavu vďačnosti voči nemu a každému človeku v tomto kostole. V ich očiach ste nevideli šialenstvo – hoci v médiách sa z nich robia tí šialení. Boli racionálni, pokojní, prívetiví.
Bežne do kostola nechodím, ale viem, že pre mnohých ľudí bol kostol dôležitým životným uzlom, vytváral spoločenstvo, priateľstvá, sociálne kontakty, nehovoriac o mieste, kde ľudia so spoločnou vierou nachádzali útechu a silu v ťažkých časoch. Tí, ktorí rozkladajú našu kultúru, nenávidia takéto malé stretnutia. Všetko, čo prináša pocit spolupatričnosti, spoločenstva, ľudskosti, podkopáva ich ciele. Čo sa stane, keď všetky tieto malé miesta útechy zmiznú? Na tom nezáleží. Zmiznú aj tí hlúpi, chybujúci ľudia, ktorí takéto miesta navštevovali.
"Technológie na úpravu genómu umožňujú vedcom vykonávať zmeny v DNA, ktoré vedú k zmenám fyzických vlastností, ako je farba očí, a k zmenám rizika ochorenia. Vedci na to používajú rôzne technológie. Tieto technológie fungujú ako nožnice, ktoré strihajú DNA na určitom mieste. Potom vedci môžu DNA v mieste prestrihnutia odstrániť, pridať alebo nahradiť. Prvé technológie na úpravu genómu boli vyvinuté koncom 90. rokov 20. storočia. Nedávno sa vďaka novému nástroju na úpravu genómu s názvom CRISPR, ktorý bol vynájdený v roku 2009, podarilo upraviť DNA jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. CRISPR je jednoduchší, rýchlejší, lacnejší a presnejší ako staršie metódy úpravy genómu. Mnohí vedci, ktorí vykonávajú úpravu genómu, teraz používajú CRISPR."
Nástroje na úpravu genómu majú potenciál pomôcť pri liečbe chorôb s genomickým základom, ako je cystická fibróza a cukrovka. Takže napríklad vykorenia cukrovku tým, že zmenia gény človeka. Ale nie pre vás. Nie. Budú na vás experimentovať, aby si potom mohli vybrať ľudí budúcnosti. Samozrejme, vyvstávajú etické otázky, a pretože ešte stále nie sme tak ďaleko, aby sme ich mohli odmietať, o týchto otázkach sa stále diskutuje.
Je v poriadku použiť génovú terapiu na embryu, keď nie je možné získať súhlas embrya na liečbu? Stačí získať súhlas od rodičov?
Čo ak sú génové terapie príliš drahé a prístup k nim majú len bohatí ľudia a môžu si ich dovoliť? To by mohlo prehĺbiť existujúce nerovnosti v oblasti zdravia medzi bohatými a chudobnými.
Budú niektorí ľudia využívať úpravu genómu na vlastnosti, ktoré nie sú dôležité pre zdravie, ako napríklad športové schopnosti alebo výška? Je to v poriadku?
Mali by mať vedci niekedy možnosť upravovať zárodočné bunky? Úpravy v zárodočnej línii by sa prenášali z generácie na generáciu.
Strihanie a rezanie, ako keď strihač strihá film. Kto to bude robiť? Tí vedci, ktorým túto moc vtlačili bohovia.
Ak dokážu zostrihať cukrovku, znamená to, že človek by mohol celý deň jesť šišky a nikdy by nemal žiadne následky? Chcem nové telo, aby som ho mohol mať. Chcem vyliezť na najvyššiu horu, takže si zmením gény a vyletím na tú horu lepšie ako ktorýkoľvek starý šerpa. Ako otravní títo ľudia aj tak vždy boli. Mali prirodzene vyvinutú schopnosť žiť vo veľkých výškach. No a teraz im to bohovia ukážu!
Ak sa bohovia chcú zabávať na dvoch basketbalových tímoch, vytvoria telá hráčov. Ak chcú určitý typ sluhu, môžu ho vytvoriť. Ak ich omrzia ich vlastné modré oči, môžu ich vytvoriť fialové.
Ako to prináša radosť a naplnenie? Aké budú v budúcnosti príbehy inšpirácie a prekonávania nepriazne osudu? Kto budú rebeli?
Tento prechod k utópii bude chaotický, ako nás o tom ubezpečoval Biden pri svojom odchode z Afganistanu. Ale bude to stáť za to.
Myslím si, že väčšina obyčajných ľudí sa týmito sľubmi nedá oklamať. Vieme, že elita klame. Rovnako ako sľuby našej vlády neznamenali nič pre tých, ktorí zostali v Afganistane. Rovnako ako sľuby o "novom normále", ak budeme dodržiavať kovidové pravidlá. Čoraz viac ľudí sa dvíha a hovorí, že na to treba zabudnúť.
Kamionisti v Austrálii sľubujú, že zastavia ekonomiku. Rodičia po celých Spojených štátoch protestujú proti CRT. Zdravotné sestry odmietajú povinnosť očkovania, čo spôsobuje nedostatok. Zoznam ľudí, ktorí sa búria, je dlhý. Bude to stačiť?
Neviem. Musíme sa však vrátiť k tomu, čo je skutočnou agendou. Využívať obyčajného človeka a všetky zdroje na tejto planéte, aby sa dosiahol život medzi hviezdami pre pár elitných ľudí, a to so všetkým, čo k tomu patrí.
Tí pozemskí bohovia, ktorí to chcú urobiť, sú šialenci. Chcú, aby sme tam všetci boli s nimi, plávali v mori ich šialenstva a nakoniec sa utopili. Či už sa im to podarí, alebo nie, svoj cieľ žiť medzi hviezdami nikdy nedosiahnu. Nie dovtedy, kým budú popierať ducha a veriť, že vedia všetko, hoci v skutočnosti nevedia nič.
Iba s pokorným uznaním, že sme chybné bytosti, ktoré kazí moc, môžeme niekedy zmeniť svoje deštruktívne spôsoby. Vskutku si nemožno predstaviť, ako by vyzerala budúcnosť, keby sa naši vodcovia skutočne postavili tejto pravde. Predstavte si, že by sa naši lídri pokorne sklonili pred tými, ktorým majú slúžiť, namiesto toho, aby nás zneužívali v čoraz desivejšej miere.
Zašli sme tak ďaleko na túto zvrátenú cestu, že si ani len nesnažíme predstaviť skutočnú utópiu, ktorá by nebola založená na vykorisťovaní, ale na pokornom vzájomnom prijímaní. Preto sa o nebi píše ako o sídle, ktoré je dláždené zlatom. A raj je miestom tisícich panien – koho zaujímajú samotné panny, budú ho milovať, sľubujú muži.
2001: Vesmírna odysea
Vesmír, posledná hranica. Ak ho chceme zažiť, budeme musieť zastaviť šialenstvo ovládania jeden druhého prostredníctvom strachu. Čoho sa máme báť okrem samotnej smrti?
Ach, počkajte, všetci zomrieme. Naozaj si títo bohovia myslia, že dokážu prekonať smrť? Títo upíri, ktorí nás vysávajú? Naozaj sa vo svojich malých, tyranských mysliach domnievajú, že pravý Boh, lebo ten určite existuje, to dovolí? To sa asi ešte uvidí. Aký je vlastne náš cieľ tu?
Spomínate si na to príslovie "Ak niekoho miluješ, vysloboď ho"? Ach, ako by som mohla skončiť pri takom klišé? Ale je to pravda. Je to tá najpravdivejšia vec, akú kedy budete poznať. Aký zmysel má nútiť ľudí, aby niečo robili? Bohovia nám môžu ako psychopati kričať do tváre: "Budete ma milovať!" A my im to môžeme povedať. Môžu nás mučiť, nútiť nás, aby sme to povedali prostredníctvom strachu. Ale nikdy nás nemôžu prinútiť, aby sme ich milovali.
Prípadne si môžu ušetriť toto poníženie tým, že vytvoria robota, ktorý tieto slová povie. Ale nikdy to nebude to isté, ako keď skutočný človek s dušou odpovie láskou. Riešením bohov je vyňať dušu z nás všetkých a... urobiť čo? Nikdy nenájdu naplnenie, ktoré hľadajú. Nikdy neprekonajú smrť. Nikdy nevytvoria život.
Sú to školskí tyrani, ktorí hrajú nebezpečnú hru presahujúcu ich schopnosti, a my ich musíme zastaviť. Na nás všetkých čaká krásny svet. A jediný spôsob, ako ho nájsť, je vymaniť sa z masovej psychózy a zvrhnúť bohov.
"Tichí zdedia zem." Žalm 37,11