"Ako znie hudba uctievania pre hriešnika, ako som ja?" ~ hudobník Jelly Roll
Ak niekto ešte predtým, než si prečítal tento článok, počul o Jelly Rollovi, dajte mi, pro-sím, vedieť v komentároch!
Písanie tohto textu ma naozaj veľmi zasiahlo. Dúfam, že osloví aj vás.
Po článku z minulého týždňa o Bobovi Dylanovi sa ma niektorí z vás pýtali, či sa podelím o ďalších umelcov, ktorí nečakane spievali gospelové piesne. Hneď som si spomenula na Jelly Rolla. Od nikoho to nemohlo byť neočakávanejšie ako od neho a vy uvidíte prečo. Jeho príbeh je skutočne príbehom zázračného vykúpenia.
Vykúpenie je obrovská téma, ktorá si zaslúži dlhú esej. Zároveň je však jednodu-chá. Všetci chápeme vykúpenie na základnej úrovni. Je to jasné. Je to pravda. Všet-ci po ňom tak či onak túžime, hoci nie vždy dokážeme túto túžbu vyjadriť. Tu pri-chádzajú na rad umelci. Berú tie najhlbšie pocity, ktoré nedokážeme vyjadriť slo-vami, a robia to za nás.
Jelly Roll nám pripomína, že sme "hriešnici zachránení milosťou". To je posolst-vo, ktoré zúfalo potrebujeme v dobe, keď nás tlačia k tomu, aby sme sa obrátili jeden proti druhému v odsudzovaní, nenávisti a násilí.
Tu sú dva verše, jeden zo Starého zákona a jeden z Nového zákona:
"Vykúpenie poslal svojmu ľudu, zmluvu uzavrel naveky. Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;" – Žalmy 111,9
"Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milos-ťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi." – Rimanom 3,23–24
Dnes, v deň, keď si pripomíname Kristovo zmŕtvychvstanie, povzbudzujem ľudí všetkých vierovyznaní, ako aj tých, ktorí zápasia s vierou, pretože to je niečo, čo robím celý svoj život, aby si pripomenuli Vykúpenie.
Veľa som písala o nebezpečnom extrémizme, ktorý zažívame. Ak máme opačné názory, či už na Covid, súčasné vojny alebo náboženstvo, okamžite ľudí odrezávame namiesto toho, aby sme ich pokojne počúvali, ovládali svoje emócie a vedeli, že všetci zúfalo potrebujeme porozumenie. Ak sa prestaneme navzájom rozprávať, všetko je stratené.
Nikto z nás nie je bez hriechu. A ak sa vám toto slovo nepáči, nuž dobre, treba ho vyslovovať častejšie. Potrebujeme sa trochu viac pokoriť – a to tiež nie je populárne hovoriť.
Hriech a pokora sú dve témy, o ktorých sa Jelly Roll nebojí hovoriť. Kto je teda tento muž?
Jeho skutočné meno je Jason Bradley DeFord, narodil sa v decembri 1984 v Nashville v štáte Tennesse. Jeho otec bol balič mäsa a popri tom bookmaker. Jeho matka trpela duševnou chorobou a závislosťou.
Pre mojich citlivejších čitateľov by som chcela povedať, že Jelly Roll pochádza z drsného, surového sveta, ktorý mnohí z vás možno nikdy nezažili. Upozorňujem vás, že nehovorí kultivovane, ale pre mňa sú to často drsné, surové hlasy, ktoré znejú najpravdivejšie.
Svet elít a svet Jelly Rolla poznám vďaka InsideOUT Writers, programu tvorivého písania, ktorý som začala v pasťáku. Šesť rokov som sa tvárou v tvár rozprávala za chladným oceľovým stolom na písanie za mrežami s mladými ľuďmi, ako je on. Chodila som do domovov svojich študentov a spoznávala ich rodiny. Zúčastňovala som sa na ich súdnych procesoch. Plakala som s nimi, zdieľala som ich nádeje a obavy a niektorých z nich som navštívila vo väzení. Niektorí z nich zostali mojimi priateľmi až dodnes. Nepriatelím sa so žiadnym z členov elitnej rady, s ktorými som mala mnoho stretov.
Ale nielen to, svet násilných, drogami naplnených ulíc poznám vďaka vlastným skúsenostiam s výchovou synov ako slobodná matka na predmestí Los Angeles. Mojím domovom prešlo toľko mladých ľudí, väčšinou umelcov, ktorí nezapadali do systému. Niektorí neprežili. Iní prežili plnohodnotný život. Za všetkých sa modlím. Ak ste tak ešte neurobili, odporúčam vám prečítať si moju veľmi osobnú esej na túto tému: Hľadanie odvahy v stratenom raji.
V The Joe Rogan Show Jelly opísal svoj život týmito úprimnými a surovými slovami:
"Väčšinu svojho života od 14 do 25 rokov som strávil vo väzení. V 16-tich rokoch ma obvinili ako dospelého; dnes je to prvýkrát, čo o tom hovorím. Bol to ohavný zločin. Okradli sme pár chlapcov kvôli nejakej tráve. Bola to ozbrojená lúpež. Vošli sme tam so zbraňou. Ľutujem to každý deň svojho života, Joe. Bol som dieťa. Teraz sa nesnažím ospravedlňovať, ale rád by som dokreslil obraz, ešte mi tieklo mlieko po brade. Pretože štát Tennessee má politiku nulového odpustenia pre násilníkov, niesol som si ten neod-pustiteľný zločin dvadsať a niečo rokov."
Keď si pozriete videoklip k jeho piesni Save Me, možno vás hneď napadne vyniesť rozsudok. Jeho vystúpenie sa vám bude zdať šokujúce. Je ťažké sa cez to preniesť. Ale potom, keď začnete počúvať hudbu, zabudnete na všetky tieto povrchné veci. Presvedčí vás jeho hlas, ktorý vás pokorí. Kedy som sa tak naposledy cítil, pýtate sa možno sami seba. Boh si často najviac používa práve tých, ktorí padli najhlbšie.
Neznamená to, že tento človek je teraz dokonalý. To ani zďaleka. Ale priznáva, že každý deň bojuje. A práve to je také osviežujúce. Je tu toľko pokrytectva. Tlačíme na seba, aby sme si udržiavali imidž navonok, hoci dobre vieme, že vo vnútri takí nie sme. Skrývať sa za klamstvá je strašným bremenom.
Tu je Save Me (Zachráň ma):
Dosah Jelly Rolla bol široký a široký. Vystúpil pred Kongresom s prejavom o fenta-nylovej kríze. Tu je to, čo im povedal:
Som zvyknutý mať za sebou rokenrolovú kapelu, keď mám pred sebou mikrofón a tých päť minút, ktoré som dostal na to, aby som sa tu podelil o svoje svedectvo, považujem za dôležité poznamenať – skôr, ako začnem, že počas týchto piatich minút, kým budem hovoriť, niekto v Spojených štátoch zomrie na predávkovanie drogami a je takmer 72% pravdepodobnosť, že počas týchto piatich minút to bude súvisieť s fentanylom.
Predtým je dôležité stanoviť, že som hudobník a že nemám žiadne politické pozadie. Nie som ani demokrat, ani republikán, v skutočnosti kvôli mojej minulosti bolo moje volebné právo obmedzené, doteraz som nikdy v živote nevenoval pozornosť politickým pretekom. Paradoxne si myslím, že práve to zo mňa robí ideálnu osobu na to, aby som o tom hovoril, pretože fentanyl presahuje stranícku príslušnosť a ideológiu. Páni a dámy... V Spojených štátoch amerických sa každý deň predávkuje a zomrie 190 ľudí. To je približne toľko, koľko dokáže prepraviť lietadlo typu 737.
Viete si predstaviť, akú pozornosť by tomu venovali celoštátne médiá, keby museli informovať, že každý deň sa zrúti lietadlo a zahynie pri tom 190 ľudí. Ale pretože je to 190 narkomanov, nemáme taký pocit, pretože Amerika je známa tým, že šikanuje a hanobí narkomanov namiesto toho, aby sa zým zaoberala a snažila sa pochopiť, čo je skutočným koreňom problému. Smutnou správou však je, že aj tento príbeh sa mení, pretože štatistiky hovoria, že s najväčšou pravdepodobnosťou takmer každý človek v tejto miestnosti stratil priateľa, člena rodiny alebo kolegu pre ... závislosť.
Zúčastnil som sa na viacerých pohreboch, o ktoré sa s vami nechcem deliť. Mohol by som tu sedieť a celé dni plakať nad rakvami ľudí, ktorých som mal veľmi rád, hlboko v duši, dobrých ľudí, nielen drogovo závislých, strýkov, priateľov, bratrancov, normálnych ľudí. Niektorí ľudia, ktorí len mali autonehodu a začali brať tabletky proti bolesti, aby ju zvládli, a jedna vec viedla k druhej a rýchlo sa to vymklo spod kontroly. Nemyslím si, že ľudia naozaj, naozaj chápu toľko ľudí rovnako.
Myslím, že je dôležité, aby som vám všetkým povedal, že tu nie som preto, aby som obhajoval užívanie nelegálnych drog, a tiež chápem paradox svojej histórie ako drogo-vého dílera, ktorý stojí pred týmto výborom. Ale rovnako si myslím, že práve to je per-fektná kvalifikácia, aby som o tom mohol hovoriť. Bol som súčasťou problému, teraz tu stojím ako človek, ktorý chce byť súčasťou riešenia. Priviedol som svoju komunitu na mizinu, ublížil som ľuďom. Bol som nevzdelaný muž v kuchyni, ktorý sa hral na chemi-ka s drogami. Nevedel som absolútne nič, rovnako ako to robia títo drogoví díleri prá-ve teraz, keď miešajú každú drogu na trhu s fentanylom a zabíjajú ľudí, ktorých máme radi. Budem k vám úprimný, mojou túžbou je len zostarnúť a robiť len lepšie a byť lepší.
Teraz mám 15-ročnú dcéru, ktorej matka je drogovo závislá. Každý deň sa môžem po-zerať do očí obete v našej domácnosti, ktorá je obeťou účinkov drog. Každý jeden deň. A každý jeden deň musím premýšľať, či ja a moja manželka, či práve dnes bude ten deň, keď budem musieť svojej dcére povedať, že jej matka sa stala súčasťou národnej štatistiky.
História sa opakuje. Páni, aj v deväťdesiatych rokoch minulého storočia si crack už dávno razil cestu do mojej strednej štvrte nižšej triedy a vtedy by ste ma ani ako tíne-džera nikdy nepresvedčili, že v tej chvíli bude na obzore oveľa väčší problém v podobe farmaceutickej drogy. A potom som sledoval, ako na scénu vtrhli opiáty a oxykodón.
Som tu, aby som vám všetkým povedal, že s fentanylom bude rodina Sacklerovcov vyze-rať ako svätá, a chcem vás s tým nechať chvíľu sedieť.... Na každom koncerte, na kto-rom vystupujem, som svedkom srdcervúceho vplyvu fentanylu. Vidím, ako sa fanúši-kovia vyrovnávajú s touto tragédiou formou hudby. Som tu, aby som sa prihovoril všet-kým týmto ľuďom, ktorí túžia po uistení, že ich voleným predstaviteľom skutočne záleží na ľudskom živote viac než na ideológii a straníckej príslušnosti.
Stojím tu ako bežný člen spoločnosti. Som iba hlúpy pesničkár, viete, ale videl som to na vlastné oči spôsobom, akým väčšina ľudí nie. Povzbudzujem vás, aby ste tento zákon nielen schválili, ale povzbudzujem vás, aby ste ho predložili tam, kde na tom záleží – pri kuchynskom stole*.
*V kontexte tejto vety "kitchen table" znamená miesto, kde sa bežne stretnú ľudia na dis-kusiu o dôležitých veciach, kde sa robia rozhodnutia alebo kde sa vedú dôležité rozhovo-ry. Tým, že sa hovorí, aby sa záležitosť prediskutovala "at the kitchen table," autor nazna-čuje, že táto téma by mala byť predmetom diskusií a rozhodnutí v bežnom rodinnom pro-stredí, kde sa členovia rodiny stretávajú a vyjadrujú svoje názory.
Ďakujem vám za váš čas, ďakujem.
Jelly Roll kladie otázku: "Ako znie hudba uctievania pre hriešnika, ako som ja?"
Odpovedá na ňu vo svojom albume Whitsitt Chapel, o malej kaplnke, ktorú nav-števoval ako dieťa. Všetci môžeme uctievať spolu s ním. Tu je jeho pieseň Church:
Ak si pozriete jeho piesne na Youtube, nájdete tam mnoho podobných komentárov:
Minulý víkend som takmer ukončil svoj život. Modlil som sa za uzdravenie. Žil som život plný bolesti. Bol som v detenčných centrách pre mladistvých a mimo nich, v pestúnskych domovoch, strašne ma zneužívalio. Nevidím žiad-nu nádej ani svetlo na konci tunela. Prosím Ježiša, aby mi pomohol. Túto bolesť je ťažké znášať.
Vyrastal som s hudbou tohto muža. Jeho príbeh zasiahne vidieckeho chlap-ca z oblasti poznačenej zločinom, priamo do srdca.
Pamätám si, ako som počúval Jellyho, keď môj otec zomieral na rakovinu, nebyť jeho hudby, trčal by som niekde zdrogovaný do bezvedomia.
Umelci, ktorí poznajú bolesť najhlbších životných pádov, sa dajú využiť neuveriteľ-ným spôsobom na pomoc iným ľuďom. Túto zodpovednosť cítim každý deň pri pí-saní, cítim ju celý život, ešte z čias, keď som písala a ilustrovala detské knihy.
Detail z mojej ilustrácie ku knihe Stratená princezná od Georgea McDonalda
Keď mnohí robia všetko pre to, aby medzi nami postavili múry nenávisti, a záro-veň búrajú základy našej viery, som vďačná, že existujú umelci ako Jelly Roll, otvo-rení a úprimní vo všetkých svojich zlyhaniach a všetkých svojich súčasných zápa-soch, pretože keď sa raz stanete závislým, tento démon vás prenasleduje po zvy-šok života, a kričíte pravdu hlasmi, ktoré hovoria k toľkým našim mladým, ktorí čelia rovnakým zápasom.
Dúfam, že sa to dotklo vášho srdca. Ďakujem vám všetkým, že ste tu. Prajem vám krásnu a požehnanú nedeľu v tento výnimočný deň vzkriesenia.