Veľký reset: plán na zničenie slobody, inovácií a prosperity
Gatestone Institute, JB Shurk, 30. augusta 2022
Ako sa národy stávajú bohatými? Mnohé sú obdarené bohatými prírodnými zdrojmi. Iné dobývajú cudzie krajiny. Niektoré sa špecializujú na jedinečné obchodné zručnosti a remeslá. Drevo, ťažba, rybolov, cukor, rum, narkotiká, bavlna, hodváb, poľnohospodárstvo, dobývanie, ľudské otroctvo, výroba, ropa, priemysel, bankovníctvo a tak ďalej – v závislosti od storočia a regiónu národy dosiahli obrovské bohatstvo nespočetnými spôsobmi. Všimnite si, že žiadnemu národu sa na ceste k prosperite nepodarilo iba vytlačiť peniaze a zdaniť svojich občanov. Skutočné bohatstvo sa nedá jednoducho vyčarovať zo vzduchu. To, čo národ a jeho občania vlastnia, musí mať uznávanú hodnotu.
Viac ako ktorýkoľvek iný zdroj národného bohatstva sa však nad ostatnými týči jeden: inovácia. Schopnosť ľudskej mysle vytvoriť niečo nové a hodnotné poskytuje spoločnosti nekonečnú tvorbu bohatstva. Na rozdiel od kvantitatívneho uvoľňovania centrálnych bánk a iných menových nástrojov (alebo trikov?) je mozog skutočne strojom na tlačenie peňazí. Či už inovátor zmení existujúce poľnohospodárske, banské alebo výrobné techniky, aby zlacnil a zefektívnil výrobu, alebo vynálezca navrhne niečo úplne jedinečné, hodnota, ktorá včera neexistovala, sa zhmotní na druhý deň. Inovácie sú čarovnou omáčkou na vytváranie bohatstva.
Ak inovácie vytvárajú bohatstvo, prečo nie sú všetky národy bohaté? Pretože príliš málo národov si váži inovátorov a/alebo podporuje inovácie. Bez základných vlastníckych práv, silných sociálnych inštitúcií a spoľahlivého právneho systému majú potenciálni vynálezcovia len málo motivácie vytvoriť niečo nové. Ľudia, ktorí bojujú len o prežitie, nemrhajú časom, prácou ani zdrojmi na projekty, ktoré nemajú perspektívu budúcej odmeny. Ľudia pracujúci ako služobníci štátu v centrálne riadených ekonomikách nemajú motiváciu inovovať. Ľudská inovácia môže prekvitať len vtedy, keď sa spojí súkromné vlastníctvo a osobná sloboda. Sloboda je tajnou ingredienciou čarovnej omáčky inovácií, ktorá zvyšuje bohatstvo.
Keď ekonómovia prepočítavajú hrubý domáci produkt, aby zistili, či ekonomika krajiny rastie alebo klesá, meradlo inovácie sa stáva merateľným. V tomto čísle je obsiahnuté niečo, čo zahŕňa ľudskú vynaliezavosť, osobnú slobodu a vlastníctvo. Hospodárske inovácie tak priamo odrážajú stav ľudstva v ktoromkoľvek časovom okamihu. Poskytuje meradlo slobody národa.
Liberalizmus, tak ako je klasicky chápaný – ako politická filozofia zahŕňajúca prirodzené práva, obmedzenú vládu, voľný trh, politické a náboženské slobody a slobodu prejavu, ktoré sú podporované a chránené nestranným a spravodlivým právnym poriadkom – vždy chápal túto základnú pravdu. Sloboda a vlastnícke práva plodia tvorivosť. Tam, kde sú obe hodnoty správne ocenené, vznikajú skvelí spisovatelia, umelci a vynálezcovia, ktorí by inak neexistovali. Preto sa v stredovekej Florencii zrodilo moderné bankovníctvo aj európska renesancia. Osobná sloboda tvoriť, budovať, investovať a vlastniť majetok vytvára obrovské inovácie a národné bohatstvo.
Naopak, keď dnešní centrálni plánovači presadzujú socializovanú kontrolu nad trhmi a nahradenie kolektívnych práv individuálnymi právami, pričom svoj program nazývajú progresívnym liberalizmom, kooptujú a podvracajú historický význam liberalizmu.
Z tohto poznania, že sloboda národa priamo ovplyvňuje jeho bohatstvo, vyplýva ešte pozoruhodnejšia pravda: každý národ, ktorý neprijme a nechráni ľudskú slobodu, bude kvôli tomu chudobnejší. Krajina, ktorej inštitúcie nerešpektujú vlastnícke práva alebo ktorej zvyky si nevážia slobodu, zostane neúrodnou púšťou pre ľudské inovácie. Takto majú národy veľkú motiváciu k tomu, aby sa časom liberalizovali. V opačnom prípade sa rýchlo stanú finančne a vojensky zraniteľnými voči inovatívnejším a bohatším národom. Klasickí liberáli vždy chápali slobodné trhy ako bránu k ľudskej emancipácii. Inými slovami, ekonomické záujmy v konečnom dôsledku vedú k rozšíreniu ľudských práv a slobôd na celej planéte.
Keď si toto všetko zhrnieme, ako je možné, že dnes máme subjekty ako Svetové ekonomické fórum (WEF), ktoré presadzujú radikálny Veľký reset západnej spoločnosti, ktorý sľubuje spútanie slobodných trhov ekonomickou reguláciou a zároveň sústredenie moci do rúk malej medzinárodnej koalície centrálnych ekonomických plánovačov – predovšetkým nich samých? Ako by mohlo sľubovanie budúcnosti, v ktorej ľudia nebudú nič vlastniť a budú šťastní, prispieť k slobodnej a produktívnej spoločnosti – alebo dokonca k šťastnej spoločnosti? Ako môže budúcnosť, v ktorej všetku energiu kontrolujú medzinárodné riadiace orgány a nadnárodné korporácie, poskytnúť jednotlivcom inštitucionálne stavebné kamene pre nekonečné inovácie? Ako môžu poľnohospodári udržať väčšie a prosperujúcejšie populácie, keď západné vlády naďalej potláčajú poľnohospodársku výrobu prostredníctvom regulácie a vyvlastnenia?
Otázky sa odpovedajú samy. Program WEF podporuje radikálne antiliberálne programy, ako je využívanie umelej inteligencie na cenzúru disentu, reguláciu slobody prejavu a dokonca vymazávanie myšlienok z internetu. Jej represívne snahy o kontrolu všetkej uhľovodíkovej energie a produkcie dobytka a rastlinnej výroby udusia ľudskú inováciu tým, že najprv zbavia obyvateľov Západu schopnosti tvoriť, vynaliezať a pestovať potraviny. Jeho politika zrádza tisícročia západného civilizačného pokroku tým, že nahrádza rešpektovanie individuálnej voľby a slobodnej vôle riadením ľudskej činnosti zhora nadol pomocou tupých nástrojov sily a nátlaku. Jej motivácia je vo svojej podstate nesporne antihumánna, pretože s každým ľudským životom sa zaobchádza len ako s ozubeným kolieskom alebo vstupom, ktorým možno manipulovať ako so súčasťou centrálne riadeného sociálneho stroja. Keď sú obyvatelia Západu zredukovaní na jednotky a nuly, ktoré sú triedené a posúvané podľa kódov sociálneho programovania WEF pre "lepšiu budúcnosť", stavitelia poslúchajú, ale už netvoria.
Zatiaľ čo osobná sloboda uvoľnila ľudskú myseľ a priniesla Západu obrovskú prosperitu, snaha Svetového ekonomického fóra o centrálne riadený ekonomický systém potlačí práva, udusí kreativitu a masovo vyprodukuje chudobu a nevoľníctvo. Zdá sa, že jeho zástancovia sú väčšinou odhodlaní využiť kombináciu pandémie, hladomoru a strachu na centralizáciu svojej nadvlády.
Aby WEF a jeho globalistickí spojenci presvedčili obyvateľov Západu, aby sa vzdali viac a vystačili si s menej, sľubujú im budúcu utópiu. Ako pri každej podobnej lži, ktorú kedy vyslovili na ospravedlnenie mimoriadneho získania moci, sa im to však nepodarí. Napokon, žiadnej spoločnosti nikdy nesľubovali viac ako v Stalinovej ústave ZSSR z roku 1936 – a následne s ňou nezaobchádzali tak priepastne rozdielne. Napriek opačným tvrdeniam smernice o poslaní WEF zámerne zvracajú západné trendy smerom k väčšej ľudskej slobode, sociálnej mobilite a širšie dosiahnuteľnému bohatstvu – alebo k tomu, čo by sa v inej ére právom považovalo za skutočný, liberálny pokrok.
Hoci WEF a jeho sesterské organizácie tvrdia, že zachraňujú planétu, ich úsilie sa zdá byť predovšetkým nečestným zámerom ovládnuť planétu. Čistá energia je napokon kontrolovaná energia a čím viac je táto energia kontrolovaná centralizovanými vládami, tým viac sa kedysi slobodné trhy stávajú centrálne kontrolovanými. Ak každý potenciálny podnikateľ musí najprv získať povolenie na využívanie elektrickej energie, kým začne vyrábať niečo nové, potom sa žiadnemu podnikateľovi nemôže dariť bez požehnania centrálnych orgánov. Ak sa na všetku výrobu pozerá ako na hrozbu pre planétu, potom žiadny nezávislý začínajúci podnikateľ nemôže inovovať alebo budovať bohatstvo bez toho, aby si najprv vyžiadal a získal súhlas vlády. Ak sa spotrebiteľom zakáže kupovať čokoľvek, čo nebolo vopred schválené, potom sa voľné trhy zmenia na kontrolované trhy.
Ak tento trend dotiahneme do logického, ale komunistického konca, súkromné vlastníctvo sa stane protikladom cieľov štátu. Už dnes vidíme zlovestný rozvrat súkromného vlastníctva v podobe takzvaných noriem ESG (Environmental, Social, Governance – environmentálne, sociálne a riadiace normy), ktoré sa používajú na presadzovanie priemyselných cieľov a manipuláciu voľných trhov. Keďže kontrola nad informáciami umožňuje ľahšie riadiť trhy, čím viac ekonomickej neistoty bude výsledkom manipulácie trhu, tým viac cenzúry budeme naďalej vidieť. Nedávno dokonca jeden vysokopostavený ekonóm, ktorý správne uviedol, že americká ekonomika vstúpila do recesie, zistil, že jeho výskum skontrolovali a opravili priatelia americkej vlády zo spoločnosti Facebook. Tam, kde sa útočí na slobodný trh, sa nevyhnutne útočí aj na slobodu prejavu. Jednotlivé požehnania liberalizmu sa nedajú ľahko oddeliť od politického tela bez toho, aby to nevyhnutne nespôsobilo smrť liberalizmu ako celku.
Problémom dnes môže byť klimatická zmena, COVID-19 alebo udržateľné zásobovanie potravinami, ale deklarovaný problém sa nikdy nezdá byť ničím iným než PR kampaňou na oklamanie más. Vždy sa zdá, že ide len o jednorazovú zámienku, ktorej cieľom je zviesť obyvateľov Západu, aby odovzdali malej skupine elít moc a kontrolu nad všetkými ostatnými. Presvedčiť ľudstvo, aby uverilo, že voľný trh nevyhnutne povedie k nejakej apokalypse, sa čoraz viac javí ako jediný politický cieľ, na ktorom záleží. Môže to byť ten najdiabolskejší trik, aký kedy mocní použili proti tým, ktorí žiadnu moc nemajú. Strach sa skúsene používa ako mučiaci nástroj na presvedčenie obyvateľov Západu, aby sa dobrovoľne vzdali vlastnej slobody. Nevinná mantra, ktorú im našepkávajú do uší, je jednoduchá: Verte nám, ľudstvo, my vás zachránime. Dôsledok je však oveľa hrozivejší: Pre vaše vlastné dobro vás musíme prinútiť, aby ste si užívali svoje nové reťaze.
Všimnite si, že na to, aby Svetové ekonomické fórum uspelo vo svojom poslaní kontrolovať všetku ľudskú činnosť, musí najprv zničiť suverenitu národných štátov. Prečo? Pretože, ako sme už uviedli, liberálne národy, ktoré uznávajú slobodu slova, slobodu myslenia a slobodné podnikanie na trhu, podporujú inovácie a veľké bohatstvo. Každý národ, ktorý nie je zaťažený trhovými zákazmi WEF, bude s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej prosperovať, zatiaľ čo tie, ktoré budú spútané Veľkým resetom, budú pravdepodobne chradnúť. To je dôvod, prečo západní politici tak usilovne spolupracovali na presadzovaní svojich návrhov Budovať späť lepšie bez ohľadu na želania občanov s hlasovacím právom ktoréhokoľvek národa.
Bohaté slobodné národy sú hrozbou pre Nový svetový poriadok WEF. Ak je potrebné prijať cenzúru na kontrolu rozprávania, nech sa tak stane. Ak sa občanom musí odoprieť sloboda pohybu pod zámienkou zdravotnej pohotovosti, nič sa nedeje. Ak sa na zastrašenie protestujúcich musia zablokovať súkromné bankové účty, potom sú takéto hrozby cenou za zabezpečenie dodržiavania pravidiel. Týmto spôsobom plány WEF na kontrolovanú ekonomiku zámerne rušia stáročia liberálneho pokroku. Dnešní politickí lídri ťahajú Západ do minulosti.
Po prvé, individuálne slobody budú naďalej miznúť. Potom vyschne najväčší hospodársky motor, inovácia. Nakoniec sa bohatstvo vráti výlučne do rúk malej menšiny vládnucej triedy. To je budúcnosť, ktorú Svetové ekonomické fórum označuje za pokrok. Nie je to tak. Je to recept na zotročenie ľudí.