"Nemusíte byť veľmi bystrý, aby ste mohli nosiť ručný vozík. Takže veliteľ oddielu dával takúto prácu ľuďom, ktorí boli na vedúcich pozíciách." – Solženicyn, Jeden deň v živote Ivana Denisoviča
Keď som mala 14 rokov, tak nás rodičia zobrali na film Jeden deň v živote Ivana Denisoviča. Len ťažko som dokázala spracovať to, čo som videla. Ako si mohli ľudia navzájom robiť také hrozné veci?
Ale práve takéto veci robili moji rodičia. Nikdy pred nami neskrývali krutú realitu.
Film je nakrútený podľa Solženicynovej rovnomennej knihy a rozpráva o jednom dni Ivanovho života v sovietskom zajateckom tábore na Sibíri. Cez všetku tú myseľ drásajúcu, telo lámucu brutalitu, cez zápach, ktorý som takmer cítila a cítila jeho pachuť, film ukazuje takmer nepochopiteľnú pravdu o tom, že len vďaka ťažkostiam sa naučíme prekonať to najhoršie zo seba – alebo sa tomu poddať. Ako napísal Solženicyn:
"Radujte sa, že ste vo väzení. Tu môžete myslieť na svoju dušu."
Utrpenie príde aj do Spojených štátov, a keď sa tak stane, možno sa ľudia konečne prebudia. Možno sa konečne spojíme, aby sme bojovali proti Obrovskému stroju, ktorá nám kradne duše. Možno. Pretože je skľučujúce, ako ľahko ľudia v Európe zabudli na vojny, ktoré prevalcovali ich krajiny, a na nacizmus, ktorý to podporoval a ktorý sa teraz hrozí stať tvárou Nového svetového poriadku.
V poslednom čase sme sa zmierili s mnohými obscénnymi činmi našich vodcov. Zdá sa, akoby sme sa stali takými bezmocnými, že jediné, čo môžeme robiť, je len zboku sledovať, ako sa odohráva horor. Väčšina ľudí o tom takto ani neuvažuje. Väčšina ľudí je úplne "v pohode", taká uspaná technológiami a drogami, že nevidí ďalej ako cez diétu protichodných informácií a prázdnej zábavy, ktorou sú neustále kŕmení.
Prinútila som sa pozrieť si prejav prezidenta Ukrajiny Volodymyra Oleksandroviča Zelenského, ktorý 21. decembra 2022 predniesol v americkom Kongrese. Bolo mi z neho zle od žalúdka. Keď som sa pozerala na Kamalu Harrisovú (kde vôbec bola posledné dva roky?) a Nancy Pelosiovú, ako berú tú vlajku a držia ju pred americkou, naozaj sa mi chcelo zvracať. Možno ostatní nie, ale ja si pamätám, ako sa tieto dve ženy opakovane zastávali násilníkov, a nie zneužívaných žien.
Ako sa Kamala Harrisová stretla s rodinou Jacoba Blakea vo Wisconsine počas tých dní nepokojov, ktoré sme mali nazvať protestmi. Chválila ich odvahu a nazvala ich "neuveriteľnými". Nenavštívila však Blakeovu obeť, matku jeho dieťaťa, ktorú v priebehu rokov opakovane terorizoval spôsobom, o ktorom tu nechcem písať. Médiá sa hrali s mysľou a ľudia sa k nim pridali, ochotní nechať sa ovplyvniť skôr emóciami než rozumom.
A keď som teraz videla tieto dve ženy, ako sa spolu s celou našou vládou lúčia s týmto podporovateľom nacizmu, zažila som vážny návrat posttraumatickej stresovej poruchy a znova som sa vrátila do Dachau, kde som ako desaťročná prechádzala koncentračným táborom a videla, čo nacisti urobili miliónom Židov a miliónom ďalších ľudí, ktorých označili za podľudí.
Ľudia mi to môžu vrátiť a povedať, ale čo Rusko, takže ste "milovník Putina"? Nie, nie som milovník Putina. Čo to má s tým spoločné? Nehovorím o Rusku, pretože Spojené štáty ho nepodporujú. EÚ ho nepodporuje. Hovorím o Ukrajine, pretože Spojené štáty, celá EÚ, podporujú Ukrajinu. Tým podporujeme znovuprebudenie nacizmu v celej Európe, aj keď tvrdíme, že je to hrozba číslo jeden v našej vlastnej krajine. Úplný a absolútny rozpor, ktorý nedáva absolútne žiadny zmysel.
Hitlerovský faktor na Ukrajine a neonacistická brigáda bojujúca proti proruským separatistom | Portside
Dmitrij Belik, člen výboru pre medzinárodné záležitosti ruskej Štátnej dumy, sa v reakcii na Zelenského návštevu vyjadril takto: "Všetci spojenci Spojených štátov skončili veľmi zle, ocitli sa na vedľajšej koľaji, alebo skôr na smetisku dejín. Toto sa deje už stovky rokov," pokračoval poslanec. "Američania majú len jedného spojenca – sú to iba oni sami a všetci ostatní sú druhoradé postavy, ktoré im majú zabezpečiť prosperitu a ktoré, ak sa niečo stane, možno zradiť."
Musím súhlasiť. Spojené štáty sú chamtivým pánom úloh, ktorý láka vodcov chudobnejších národov sľubmi o moci a bohatstve a presviedča ich, aby predali vlastný ľud za zlepšenie ciest, elektrických sietí, dopravných systémov – za čokoľvek, čo americkí "ekonomickí úderníci" určili, že sa daný národ bude ochotný predať. Samozrejme, že k tomu sa pridáva aj výhoda väčšieho bohatstva a moci pre prostituujúcich sa "vodcov". Vodcov ako Zelensky.
Všetkým členom Kongresu, ktorí tam sedeli a počúvali Zelenského vystúpenie a potom vstali a tlieskali: ste slabí a zvrátení. Ste s vydieračmi tak hlboko, že nemáte šancu sa z toho dostať. Videli ste, čo sa stane s ľuďmi, ktorí sa pošmyknú. Ľudia ako Sam Bankman-Fried. Alebo Harvey Weinstein. Alebo Jeffrey Epstein.
Tým, ktorí hovoria, ale Zelensky je Žid, ako sa opovažujete! Dovoľte mi niečo vysvetliť. Izraelskí predstavitelia predali vlastný ľud spoločnosti Pfizer. Ako to Izrael môže urobiť, keď krajinu obývajú ľudia, ktorí majú na koži vytetované čísla, a ktorých deti a vnúčatá si ešte pamätajú príbehy, ktoré im o tých časoch rozprávali. To všetko je nepochopiteľné. Akoby na celé ľudstvo padlo zlé kúzlo a nikto už nedokáže jasne myslieť ani vidieť.
A ešte jedna vec. Všetci si uvedomujeme, že človek môže byť Talian a nemusí byť katolík. Zelensky môže byť Žid a nepraktizovať judaizmus. Jeho manželka nie je Židovka a jeho deti boli údajne pokrstené v gréckej pravoslávnej tradícii.
Tak ako Hitler a Stalin zdobili obálku časopisu Time a boli vychvaľovaní ako najlepší druh vodcov predtým, ako priniesli svojim národom holokaust, Zelensky je vychvaľovaný dnes. Aké ľahké musí byť preňho ospravedlniť sa, že nie, on nepodporuje nacizmus. Všetko je to pre vyššie dobro. Jeho väčšie dobro a väčšie dobro jeho pánov. 100 miliárd dolárov z peňazí daňových poplatníkov, ktoré sa nalievajú na Ukrajinu, a môžeme si byť istí, že to nebude v prospech ľudí. Zelensky túži po sláve. Túži po bohatstve. Túži po postavení. Na tento účel si berie svoj podiel z krvavých peňazí a necháva nacizmus hnisať a rásť a využíva týchto extrémistov na upevnenie svojej moci. Ukrajinskí nacisti majú za sebou históriu vyhladzovania nielen Židov, ale aj Poliakov a Rusov. Noví nacisti alebo neonacisti sa usilujú o etnické čistky Rusov na Ukrajine.
Na strednej škole som sledovala divadelnú hru o Anne Frankovej. Toľko zla na svete! Nikdy to nepochopím. Anne vo svojom denníku povedala: "Je naozaj zázrak, že som nezavrhla všetky svoje ideály, pretože sa zdajú také absurdné a nemožné na uskutočnenie. Napriek tomu sa ich držím, pretože napriek všetkému stále verím, že ľudia sú v srdci naozaj dobrí."
Ako si to mohla ešte stále myslieť? Aké to pre ňu muselo byť, keď ju po všetkých tých mesiacoch skrývania konečne chytili a ona potom ležala a umierala na týfus? Či si to ešte stále myslela? Vsadím sa, že áno. Neuveriteľné.
Práve tí, ktorí nemajú čo stratiť okrem svojho života, tak často hovoria pravdu. Je dobré, aby sme ich hlasy počúvali. Znovu nás nasmerujú a nasmerujú na správnu cestu. Toto obdivuhodné mladé dievča, ktoré zomrelo v neznáme, žilo ďalej vďaka svojim slovám.
Ako môžeme nájsť svoj hlas tak, ako ho našla Anna Franková? Práve s tým zápasím, keď si sadám k písaniu týchto esejí. Ako je to možné, keď sa zdá, že dvere väzenia sa zatvárajú čoraz tesnejšie a my nikdy nenájdeme cestu von?
Anne Franková nám hovorí: "Najlepším liekom pre tých, ktorí sa boja, sú osamelí alebo nešťastní, je ísť von, niekam, kde môžu byť celkom sami s nebom, prírodou a Bohom. Pretože len vtedy človek pocíti, že všetko je tak, ako má byť...."
Je to také jednoduché a pritom také pravdivé. Spomeňte si na to počas týchto sviatkov, počas Vianoc, počas Chanuky. Choďte von, tešte sa z tohto krásneho sveta.
Výstup na duny Merzouga, Saharská púšť, Maroko
preklad: Kishitusumo Takadonomi –> https://tinyurl.com/yxxk3y9a