Odsúdené na smrť
Karen Hunt alias KH Mezek, 23. novembra 2024
Je ľahké byť idiotom na internete a šíriť lži, keď to nemá žiadne následky. Týmto odvážnym iránskym ženám hrozí za vyslovenie pravdy mučenie a smrť.
Píšem čo najviac o odvážnych iránskych ženách, ktoré sa postavili a hovoria proti útlaku a kvôli tomu ich mučia a zabíjajú. Rozčuľuje ma a zároveň mi láme srdce, že ženy na Západe, ktoré nosia kafíju, radšej podporujú násilníkov než týrané osoby. Je to nad moje chápanie. Nedokážem si ani predstaviť, akú bolesť a skľúčenosť to musí spôsobovať týmto odvážnym aktivistkám, ktoré pokračujú v boji bez ohľadu na to, aké prekážky im stoja v ceste.
Vzhľadom na to vám prinášam aktuálne informácie o niektorých z týchto žien.
Podľa Iran Insight,iránske orgány obvinili štyri ženy z „ozbrojenej vzbury“, za čo im hrozí trest smrti, keďže v krajine pokračuje vlna popráv.
Tieto štyri ženy boli identifikované ako Pakhshan Azizi, Sharifeh Mohammadi, Varisheh Moradi a Nasim Gholami Simiyari.
Skupiny na ochranu práv, aktivisti a väzni vo väznici Evin odsúdili konanie úradov, čo vyvolalo rozsiahle protesty na sociálnych sieťach a zo strany organizácií na ochranu ľudských práv proti tvrdému zaobchádzaniu islamskej republiky s aktivistkami.
Tu je bližší pohľad na tieto pozoruhodné ženy.
Nasim Gholami Simiyari: Pokračujúca neistota vo väzení Evin po 400 dňoch
Nasim Gholami Simiyari v súčasnosti zadržiavajú v teheránskej väznici Evin. Zatkli ju 18. mája 2023 agenti tajnej služby IRGC v Teheráne. Najprv ju držali na samotke v oddelení 1A, potom ju vypočúvali a 26. septembra 2023 ju premiestnili do neslávne známeho oddelenia 2A a nakoniec do ženského oddelenia väznice Evin.
Tlačová agentúra Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA s odvolaním sa na priateľku Gholami Simiyariovej uviedla, že bola vystavená psychickému a fyzickému mučeniu, ktorého výsledkom bolo vynútené priznanie nahraté na kameru pod nátlakom.
Iránska agentúra HRM uvádza, že Simiyariová bola odsúdená na šesť rokov väzenia, 74 rán bičom a 20 rokov vnútorného vyhnanstva v Angourane v provincii Zanjan. Súd zdôraznil, že jej vyhnanstvo by sa malo vykonávať v izolácii od akejkoľvek formy spoločenského styku.
Kurdská aktivistka odsúdená na trest smrti: Pakhshan Azizi
V júli 2024 Aziziovú odsúdili na trest smrti výlučne v súvislosti s jej pokojnými humanitárnymi aktivitami a aktivitami v oblasti ľudských práv vrátane pomoci vysídleným ženám a deťom v severovýchodnej Sýrii. Aziziovej správy o mučení a zlom zaobchádzaní vo väzbe nevyšetrili. Aziziová patrí k utláčanej kurdskej etnickej menšine v Iráne, preto je jej prípad ešte naliehavejší.
Irán odsúdil pracovnú aktivistku Sharifeh Mohammadi na smrť uprostred protestov skupín na ochranu práv
Revolučný súd v severoiránskom meste Rašt odsúdil robotnícku aktivistku Sharifeh Mohammadiovú na trest smrti, informovali 4. júla skupiny na ochranu práv v rozhlasovej stanici RFE/RL Radio Farda, pričom jej priaznivci tento krok označili za „stredoveký a zločinecký“.
Súd uviedol, že bola odsúdená na základe obvinenia z „ozbrojenej vzbury proti štátu“ a ako dôkaz uviedol jej členstvo v nezávislej odborovej organizácii.
Kampaň na obranu Sharifeh Mohammadiovej označila túto odborovú organizáciu – Koordinačný výbor pre pomoc pri zakladaní odborových organizácií – za legálnu, ale v každom prípade uviedla, že už 10 rokov nie je jej členkou.
Organizácia na ochranu práv Hengaw uviedla, že Mohammadiová „znášala psychické a fyzické mučenie zo strany vyšetrovateľov iránskej tajnej služby..., ktorí sa z nej snažili vynútiť priznanie“.
Irán odsúdil kurdskú aktivistku za práva žien Varisheh Moradiovú na trest smrti
Revolučný súd v Iráne odsúdil kurdskú aktivistku za práva žien Varisheh Moradiovú na trest smrti na základe obvinenia z „ozbrojenej vzbury“. Súd ako dôvod rozsudku uviedol údajnú príslušnosť Moradiovej k Strane slobodného života Kurdistanu (PJAK).
Počas celého konania čelil Moradiovej právny tím rozsiahlym obmedzeniam. Jej právnikom bol počas záverečného pojednávania 6. októbra a na predchádzajúcich zasadnutiach odopretý prístup k jej spisu. Samotnej Moradiovej neumožnili predniesť na súde obhajobu.
Na protest proti rozsudku smrti začala Moradiová 20-dňovú hladovku, ktorá sa začala 10. októbra, čo sa zhoduje so Svetovým dňom proti trestu smrti.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Hengaw bola Moradiová vo väzenskom centre spravodajskej služby v Sanandaji vystavená krutému mučeniu vrátane incidentu, pri ktorom údajne zvracala krv a stratila vedomie.
Nezabudnite na Ahoo Dariyaei, ktorá sa vyzliekla na protest proti zaobchádzaniu s ňou zo strany mravnostnej polície v Iráne.
Na vyššie uvedenej fotografii je Ahoo, túto fotografiu jej rodina poslala iránskej aktivistke Masih Alinejadovej.
Písal som o nej v článku Cardi B vs Ahou Daryaei. Je to 30-ročná iránska doktorandka francúzskej literatúry na Teheránskej islamskej Azadovej univerzite.
Bola označená za duševne chorú a previezli do psychiatrickej nemocnice, kde sa podľa Amira Kábira „najmenej raz pokúsila utiecť z karanténneho oddelenia, ale bezpečnostné sily jej v tom zabránili.“ Jej rodina naďalej čelí obrovskému tlaku. Táto nespravodlivosť nie je len porušením ľudských práv, ale aj jasným príkladom brutality režimu, ktorý prekvitá na potláčaní a strachu.
Keď som na stránke Substack Notes zverejnila pripomienku o Ahoo, tento človek mi odpovedal:
Takže hovoríte, že ste proti multikulturalizmu... každá krajina sa musí prispôsobiť západným kultúrnym normám, či už chce alebo nechce. Pochopil som to správne?
Ste vtipná. Váš článok je plochý západný imperializmus. Poukazujem na to a nie je to hodné odpovede. Vy sa však tvárite, že ste multikulturalista. Až kým čo? Kým to nezasiahne blízko domova?
Toto je príklad úplného rozporu medzi západnými bojovníkmi na sociálnych sieťach, ktorí sedia bezpečne doma a chrlia zo seba nevedomosť, pričom odmietajú počúvať ľudí zo skutočných krajín, o ktorých tvrdia, že o nich toľko vedia.
Tu je časť mojej odpovede:
Nie som si istá, ako môžete nazývať opakovanie toho, čo Iránci hovoria sami za seba, „plochým západným imperializmom“. To nemá nič spoločné so mnou a mojím presvedčením. Ide o to, aby sa dala hlas tým, ktorí by inak hlas nemali.
Ak to stále nechápete, je to iránska rodina Ahoo Dariyaei v Iráne, ktorá požiadala iránsku americkú aktivistku za ľudské práva Masíhu Alínedžádovú, aby šírila toto slovo na Západe. Nemala to urobiť? Nemal som zasa ja urobiť to, o čo ma požiadali? Tomu sa hovorí kapitulácia pred západným imperializmom.
Možno by ste si mali vypočuť, čo títo Iránci hovoria, namiesto toho, aby ste sa k nim správali s takým opovrhnutím. Zaujímalo by ma, keby pred vami stála rodina Daríjaovej a pozrela by sa vám do očí, dokázali by ste sa stretnúť s ich pohľadom, alebo by ste zahanbene sklopili zrak? Čo by ste im navrhli urobiť? Úprimne by ma to zaujímalo.
Práve vďaka pozornosti Západu bol zrušený rozsudok smrti nad iránskym raperom Toomajom Salehim. Mali ľudia mlčať? Teraz by už bol mŕtvy.
Nemecký poslanec Ye-One Rhie, ktorý v Európe pôsobí ako Salehiho „politický strážca“, odsúdil rozsudok smrti ako „absurdný a neľudský“ a vyjadril nedôveru, ako mohol byť rozsudok vynesený. Rhie kritizoval chaotickú a svojvoľnú povahu iránskeho právneho systému a spochybnil prítomnosť právnej logiky v ňom. Dáte teraz Ye-One Rhiemu prednášku, ktorú ste dali mne? Budete vyzerať ako hlupák, ktorým ste.
Predpokladám, že podľa vás je akýkoľvek protest proti takémuto režimu kapituláciou pred „západným imperializmom“, a preto je iránsky režim plne oprávnený brutálne zastaviť protesty akýmikoľvek prostriedkami.
Ak neviete, kto je Masíha Alínedžádová, „žena, ktorej vlasy naháňajú Iránu strach“, dovoľte, aby som vám to povedala!
Podľa jej životopisu:
Masíha Alínedžádová je iránsko-americká novinárka, aktivistka za práva žien a autorka bestselleru memoárov Vietor v mojich vlasoch. Je jednou z vedúcich osobností kritizujúcich Iránsku islamskú republiku. Denník New York Times opísal Masíhu Alínedžádovú ako „ženu, ktorej vlasy naháňajú strach Iránu“. V júli 2022 agenti orgánov činných v trestnom konaní zatkli pred jej domom člena východoeurópskeho zločineckého gangu ozbrojeného samopalom AK47. K tomuto zatknutiu došlo rok po tom, ako FBI prekazila sprisahanie iránskych spravodajských agentov, ktorí chceli Alínedžádovú uniesť z Brooklynu a previezť ju do Venezuely a ďalej do Iránu.
Alínedžádová sa narodila a vyrastala v severnom Iráne a svoju profesionálnu kariéru začala ako parlamentná novinárka v Teheráne, kde sa často dostávala do problémov pre svoje články o korupcii a nekalých praktikách medzi zákonodarcami. V roku 2009 bola nútená opustiť Irán po potlačení protestov proti sporným prezidentským voľbám.
V roku 2014 Alínedžádová založila kampaň Moja skrytá sloboda/ Biela streda proti povinnému noseniu hidžábu, ktorá je najväčšou kampaňou občianskej neposlušnosti v histórii islamskej republiky.
Alínedžádová je v neustálom ohrození života a nemôže sa nikam pohnúť bez ochranky. Práve bolo odhalené ďalšie sprisahanie s cieľom zavraždiť ju. Nájomný vrah Farjad Šakeri mal tiež príkaz zabiť Donalda Trumpa, novozvoleného prezidenta.Alínedžádová je jednou z mnohých odvážnych iránskych žien, ktoré sa rozhodli hovoriť za tých, ktorí vo svojej vlasti žijú pod tvrdým právom šaría a nemôžu hovoriť sami za seba.
Želám si, aby sa všetci hlúpi západní demonštranti museli postaviť týmto ženám tvárou v tvár. Zaujímalo by ma, či by sa im odvážili povedať, že sú „západné imperialistky“. Dúfam, že by sa im oči sklopili od hanby. Je ľahké byť idiotom na internete a chrliť lži, keď to nemá žiadne následky. Týmto ženám hrozí za vyslovenie pravdy mučenie a smrť.
Mali by sme byť pokorní pred týmito ženami a navždy vďační za slobody, ktoré ešte máme. Mali by sme sa inšpirovať, aby sme robili všetko pre to, aby sme za svoje slobody bojovali a nikdy ich neopustili. Mali by sme sa modliť, aby sme mali ich odvahu, ak príde deň, keď budeme čeliť mučeniu a smrti za to, že sme sa postavili za pravdu.
Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…Boh vás všetkých, moji milí čitatelia, požehnaj a zachovaj nám silu a slobodu!
