"OSOBY S NÁKLONNOSŤOU K NEPLNO-LETÝM" chcú, aby ste vedeli, že sú "rovnaké ako vy"
KAREN HUNT alias KH MEZEK, 10. apríla 2024
"Cítim romantickú príťažlivosť k dievčatám mladším ako 14 rokov. Ako všet-ci ostatní chcem len milovať a byť milovaný. Ak ma obviňujete, že som stalker alebo predátor... problém nie je vo mne." – Katie Cruz
Po tom, čo som práve napísala Ríšu ilúzií, som sa musela podeliť o tento šokujúci spôsob, akým sú deti ďalej povzbudzované k tomu, aby sa odpútali od reality a pri-jali deviantné správanie ako normálne a bez následkov.
Nedávno som narazila na Katie Cruz a jeho blog Mapa lásky. Cruz sa identifikuje ako "dievča" a "transrodová osoba" a "osoba s náklonnosťoú k neplnoletým" alebo MAP. Sám seba vidí vo veku od 13 do 17 rokov.
V reálnom svete, nie vo svete psychotickej iracionality, je Katie Cruz dospelý pedofilný muž.
"Ako sa opovažuješ!" povedal by.
Čo je MAP? Je to zastrešujúci alebo všeobjímajúci termín, ktorý sa používa na označenie alebo vymedzenie špecifických vekových kategórií atrakcií. Tieto ve-kové kategórie príťažlivosti sa pohybujú od bábätiek až po koniec tínedžerského veku.
Štúdia NIH z roku 2022 hovorí o tom, aké ťažké môžu byť "nálepky" a "stigma a hanba" spojené s pojmami ako "pedofil". V článku sa ďalej uvádza, ako "reakcie verejnosti bývajú represívnejšie, keď sa používa označenie >pedofil< na rozdiel od "ľudí so sexuálnym záujmom o deti".
Nazvite ma bláznom, ale zdá sa, že zámerom je podmieniť ľudí, aby prijali deviantné správanie ako normálne tým, že sa zmenia nálepky používané na ich identifikáciu.
Katie Cruz chce, aby ste vedeli, že je rovnaký ako vy.
Cruz pociťuje "romantickú príťažlivosť k dievčatám mladším ako 14 rokov. A rovnako ako orientácie iných ľudí, ani toto nie je niečo, čo som si vybral".
Má rád "hudbu a výlety, dobré jedlo, posedenie s priateľmi, dobrý televízny seriál alebo film. A ako všetci ostatní chcem len milovať a byť milovaný."
Cruz verí svojmu životnému štýlu s náboženským zápalom. Dokonca má aj Služ-bu: "...vždy, keď pomôžem inému MAP, tak ma to napĺňa. Konečne som našiel svoj zmy-sel života."
V príspevku na blogu s názvom Ako sa opovažuješ... Cruz smúti nad stratou "priateľstva" s malým dievčatkom menom Lucy:
"... láska a starostlivosť o ňu vo mne napĺňa romantickú potrebu. Romantika je pre mňa starostlivosť o niekoho. Ak to môžete prekrútiť na niečo sexuálne; ak ma môžete obviniť zo stalkingu alebo predátora... problém nie je vo mne. Musíte sa skontrolovať. Musíte pre-hodnotiť svoje vlastné pocity voči deťom a prestať ich premietať na mňa."
Rovnako ako v prípade transrodového hnutia, ak neprijímate MAP, problémom ste vy. Nedávno som informovala o nových zákonoch o nenávistných prejavoch v Škótsku. Všetci ste mali k tomu čo povedať.
Protestujúci na proteste proti novému zákonu o trestných činoch z nenávisti v Edinburghu dňa 1. apríla. Polícia tvrdí, že v prvom týždni bolo podaných viac ako 7,700 hlásení, z toho 7,152 hlásení o nenávisti na internete
Ako dlho potrvá, kým budú pred rovnakým druhom "nenávistných prejavov" chránení aj tí, ktorí sa identifikujú ako "osoby s náklon-nosťou k maloletým"?
Ubezpečujú nás, že "neexistuje žiadna súvislosť medzi MAP alebo pedofíliou a ko-munitou LGBTQ+". Ak nevidíme rovnaký vzorec nútenej akceptácie, aký sa stal v prípade transgenderizmu, potom sme buď slepí, alebo hlúpi.
Existuje program normalizácie tohto správania a jeho zahrnutia pod stále sa rozši-rujúcu záštitu "LGBTQ+. Chcem len jasne povedať, že mnohé lesby a gejovia nie sú spokojní so všetkými týmito prírastkami a cítia sa čoraz viac izolovaní. Nechcú byť nútení stretávať sa s "transgendermi", inak sú "transfóbni"; nepodporujú roz-právky Drag Queen pre deti; nechcú ani normalizovať pedofíliu.
Dňa 1. júna 2023, počas mesiaca hrdosti, používateľ Twitteru (ktorý začal tweeto-vať len dva týždne predtým, takže je zrejmé, že presadzovanie tejto agendy bolo cieľom) spôsobil trend pojmu "MAPs" tým, že povedal:
"Mesiac hrdosti nie je len pre homosexuálov, transsexuálov a MAPs. Bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu alebo to, ako ste sa narodili, buďte hrdí na to, kým a čím ste 🏳️🌈🏳️⚧️."
Dokonca ani pridanie MAPs nejde dostatočne ďaleko. Na čo je "+", ak nie na to, aby zahŕňalo "množstvo iných orientácií a identít". A to môže byť hocičo. Ak ste MAP, tak "+" zahŕňa aj vás. Ako dlho potrvá, kým sa bude písať LGBTQMAP+? A ako dlho po-trvá, kým budeme musieť MAP dovoliť, aby učili a trénovali naše deti, stali sa pastor-mi mládeže, táborovými vedúcimi, inak sme "MAPfóbni". Veď sú "rovnakí ako my".
V súčasnosti je stále prijateľné povedať, že pedofil je narušený a nebezpečný. Môžete do-konca povedať, že nie sú normálni, a nebudete za to napadnutí. Čo však znamená, že nie je normálny? Muž s fetišom na topánky nie je normálny, ale nie je nebezpečný tak, ako je nebezpečný pedofil. Mohli by ste povedať, že niekto s fetišom na topánky potrebuje po-moc, ale pokiaľ to nebude predvádzať na verejnosti, nebudete sa o neho veľmi zaujímať. Stále môžu chodiť do obchodov s obuvou a kupovať si topánky. Na druhej strane pedofil potrebuje pomoc a potrebuje dohľad. Niekto, kto chce mať sex s deťmi, by nikdy nemal byť vpustený do domácností, škôl alebo kamkoľvek inde, kde sa nachádzajú deti.
V roku 2020 bol v Kalifornii prijatý zákon, ktorý predložil senátor Scott Wiener:
...zmierňuje požiadavky na registráciu sexuálnych delikventov v prípade sodomie a iných činov s maloletými, aby sa údajne ukončila "diskriminácia mladých ľudí LGBTQ v registri sexuálnych delikventov", tvrdí Wiener. Návrh zákona konkrétne dáva sudcom voľnosť pri rozhodovaní o tom, či sa dospelá osoba musí zaregis-trovať ako sexuálny delikvent, ak mala dobrovoľný análny alebo orálny sex s maloletou osobou, a to len v prípade, že maloletá osoba má 14 rokov alebo viac a zákonný násilník je od nej starší o menej ako desať rokov.
Takže 24-ročný môže sodomizovať 14-ročného, ktorý je vraj "dobrovoľný malole-tý", a páchateľ neponesie žiadne následky.
Ako dlho bude trvať, kým budeme nútení akceptovať všetky druhy deviantného správania ako "normálne"? No, už sa tak deje.
Tu je demokratický falifornský senátor Scott Wiener stojaci pred nástennou maľbou v klube Oasis, ktorý pomohol majiteľom otvoriť v San Franciscu
Nemám nič proti drag klubom a dospelým, ktorí ich navštevujú. Fajn, robte si čo chcete. Len mi to nevnucujte – ani mojim deťom!
Prečo sme videli tento tlak na normalizáciu Drag Queen Story Time pre deti v knižniciach a školách. Kto by si pred pár rokmi pomyslel, že niečo také bude mož-né? Je zrejmé, že je to súčasť programu normalizácie poburujúceho správania. Istý čas boli sociálne médiá zaplavené obscénnymi videami tých najextrémnejších Drag Queens, ktoré sa sexuálne vyvádzajú okolo detí, prijímajú od nich peniaze a rodičia im nadšene tlieskajú. Myslíte si, že to nebolo plánované s cieľom znecitli-vieť nás? Je to opačná psychológia. Nie som psychológ, mám len vrodený nástroj, ktorý nám všetkým dal Boh. Volá sa to ZDRAVÝ ROZUM.
Nebudem zverejňovať žiadne z tých poburujúcich videí. Ale tu je jedno, ktoré ma znepokojilo ešte viac, práve preto, ako sladko a nevinne pôsobí, a zároveň je nato-čené v takmer klinickom prostredí. Cítim sa pri ňom ako v Zóne súmraku:
Keď sa deti dozvedia, že Drag Queen je "chlapec" (pozor, ani sa nenazýva mužom), a opýtajú sa ich, čo na to hovoria, jeden chlapec povie: "Trochu divné, ale zaujíma-vé." Deti sú podmienené, aby popierali svoje prirodzené inštinkty. Aby akceptova-li nenormálne správanie ako normálne, hoci im zdravý rozum hovorí, že to tak nie je.
Možno sa pýtate, čo sa robí, aby sa MAPS pomohlo prekonať ich "prirodzené túžby" a prijať ich do spoločnosti?
So záujmom som si prečítal Substack Genevieve Gluckovej na túto tému: EXKLU-ZÍVNE: Transgenderový "MAP" aktivista napojený na propedofilnú skupinu, ktorá ovplyvňuje akademický výskum
Hovorí o Katie Cruz a jeho spojení s neziskovou organizáciou B4U-ACT, ktorá "podporuje kompetentné a účinné odborné služby a zdroje pre osoby (dospelých a dospie-vajúcich), ktoré sexuálne priťahujú deti a dospievajúcich, prostredníctvom vzdelávania, práce s verejnosťou, komunikácie, tvorivosti a iniciatívy".
[MAP] vytvoril spoluzakladateľ B4U-ACT, odsúdený za detské znásilnenie Micha-el Melsheimer. Melsheimer výslovne uviedol, že cieľom organizácie je normalizo-vať pedofíliu tam, kde sa to Národnej asociácii lásky k mužom a chlapcom (NAM-BLA) nepodarilo.
Kritici projektu preformulovania vyjadrujú obavy, že premenovaním "pedofílie z akti-vity na skupinovú identitu" by B4U-ACT a jej spojenci mohli "ustanoviť práva pre pe-dofilov – a keď raz pedofili budú mať práva, nič nebude môcť byť v rozpore s týmito právami".
Tí, ktorí majú Weinerov racionálny prístup k akceptácii, by mohli argumentovať, že MAP sa nelíši napríklad od alkoholika, ktorý je nebezpečný pre ostatných, keď pije a šoféruje, ale ak sa zdrží alko-holu, môže šoférovať rovnako ako všetci ostatní.
Ak osoba s MAP tvrdí, že ovláda svoje nutkanie, mala by mať dovolené byť v blíz-kosti detí. Mali by byť akceptovaní ako akýkoľvek iný typ "závislého" a "liečení" zo svojej závislosti pomocou liekov, odvykacích kúr a terapie? Alebo ak sa identifi-kujú ako MAP a nikdy neboli prichytení pri trestnom čine, mali by byť pripustení k deťom bez akéhokoľvek dohľadu?
Túto otázku by som položila inak: Pri všetkých tých miliardách dolárov vynalo-žených na odvykacie kúry, terapie a drogy je teraz menej alkoholikov ako kedysi?
Odpoveď je nie. Alkoholizmus zabije každý rok viac Američanov ako predávkova-nie drogami, ako strelné zbrane, ako autonehody. V roku 2021 zomrelo v USA 178,000 ľudí v dôsledku nadmerného požívania alkoholu, čo je 29% nárast oproti stavu spred piatich rokov.
O podvodoch v zariadeniach na liečbu drogových závislostí som už písala v eseji Podvod na ľuďoch. Len z hľadiska toho, aké neefektívne sú inštitúcie a organizá-cie, ktoré pomáhajú ľuďom prekonať závislosti a zároveň pri tom zhrabujú miliar-dy dolárov, veľmi pochybujem, že liečba pedofílie dopadne lepšie.
Pedofília je príliš strašný zločin – páchaný na nevinných deťoch!!! – na to, aby sa s ňou zaobchádzalo takým benevolentným spôso-bom.