Situácia v Číne nie je taká zlá, ako sa zdá. Je oveľa horšia
Substack, Michael P Senger, 23. augusta 2022
Medzinárodné zločinecké sprisahanie – "zmena prostredníctvom obchodu"
Medzi výzvy, ktorým čelia občania v modernom svete, patrí nutnosť zakladať svoje politické názory na nedokonalých informáciách. Informácie, ktoré dostávame o politických udalostiach – najmä medzinárodných – v skutočnosti pochádzajú od finančných, akademických, politických a mediálnych elít, z ktorých každá má svoj vlastný súbor predsudkov, vlastných záujmov a platforiem.
Tieto pohľady sú zmiešané a spracované pre verejnú spotrebu šéfmi hlavných svetových médií, z ktorých každé má svoje vlastné predpojatosti a záujmy – primárne formované záujmami elít, ktoré ich sponzorujú. Keď teda čelíme geopolitickej kríze, perspektívy, ktorým sme vystavení, sú silne ovplyvnené vlastnými záujmami našich elít.
Väčšinou to znamená, že keď sa zahraničný protivník dostane na nesprávnu stranu západnej mašinérie národnej bezpečnosti, výsledné naratívy sú príliš jastrabie. Klasickým príkladom je invázia do Iraku v roku 2003, ktorá bola odôvodnená tým, že Saddám Husajn ukrýval zbrane hromadného ničenia (ZHN). Ukázalo sa, že Saddám žiadne zbrane hromadného ničenia nemal, ale my by sme potom nemohli Irak nenapadnúť.
Podobne španielsko-americká vojna bola ospravedlnená údajným bombardovaním lode USS Maine Španielskom, ale o 80 rokov neskôr sa potvrdilo, že na lodi USS Maine došlo k náhodnému výbuchu ohňa od uhoľného prachu. Ešte horšie bolo, že chlapci z Ohia a Nebrasky boli poslaní bojovať proti komunistom vo Vietname, pretože nám bolo povedané, že ak prehráme, Ohio a Nebraska sa čoskoro stanú komunistickými. Namiesto toho sme prehrali, Vietnamci vykopli Číňanov, na chvíľu vyskúšali komunizmus, potom sa naň väčšinou vykašľali a stali sa jedným z našich najdôležitejších potenciálnych spojencov v Ázii.
Týmto nechcem zľahčovať ľudské obete týchto udalostí. Každá z nich bola v rôznej miere katastrofou, ktorej sa dalo vyhnúť, a ktorá nenapraviteľne poškodila nespočetné množstvo životov.
Rozsah každej z týchto udalostí je však nepatrný v porovnaní s tým, čo nastane, keď západná mašinéria národnej bezpečnosti urobí opačnú chybu a – namiesto toho, aby bola príliš jastrabia – nie je dostatočne jastrabia. Z nasledujúcich dôvodov som dospel k záveru, že práve to sa teraz deje v súvislosti so vzťahmi Západu s Čínou. A najnovším príkladom typu kataklizmy, ktorá sa môže odohrať, keď komunita národnej bezpečnosti takto pochybí, je tajné vyzbrojovanie Nemecka a následná druhá svetová vojna.
Tajné prezbrojenie Nemecka ako medzinárodné zločinecké sprisahanie
V modernej dobe sa každý študent v určitom veku učí základné osnovy druhej svetovej vojny v Európe. V podstate ten super zlý chlapík menom Hitler viedol tú strašidelnú stranu zvanú nacisti, aby ovládli svet, ale zastavil ich ten naozaj oceľový Brit menom Churchill, až kým nenapochodovali Američania, Rusi a ďalší spojenci, ktorým sa nikdy nevyrovnáme, a nezachránili situáciu.
Táto odpoveď nie je sama o sebe nesprávna, ale získava len čiastočný kredit. Komplexnejší a presnejší pohľad na vzostup nacizmu – pohľad, podľa ktorého boli nacistickí vodcovia neskôr stíhaní na norimberských procesoch – je skôr pohľad na tajné vyzbrojovanie Nemecka a jeho následné dobyvačné ťaženia ako na medzinárodné zločinecké sprisahanie.
Po prvé, čo presne znamená "tajné zbrojenie" Nemecka? Človek jednoducho nevybuduje polia tankov a flotily lietadiel bez toho, aby to niekto nevidel. Nemecké vyzbrojovanie bolo "tajné", pretože ho umožnila dlhoročná kampaň popierania a zahmlievania zo strany západných finančných, politických a mediálnych elít, v rámci ktorej odmietali priznať alebo verejne zverejniť, že sa to deje.
Dnes sa na tých niekoľko aktivistov, ktorí sa snažili objasniť nemecké vyzbrojovanie – medzi nimi Carl von Ossietzky, jeden z dvoch nositeľov Nobelovej ceny, ktorí kedy zahynuli vo väzení, veľvyslanec William Dodd, George Orwell a Winston Churchill – všeobecne spomína ako na hrdinov. V priebehu 30. rokov 20. storočia však boli západným politickým establišmentom odsúvaní na okraj a ostrakizovaní. Ako uvádza William Manchester, hoci Churchillovo vedenie počas vojny bolo mimoriadne, v skutočnosti to bol jeho aktivizmus v ôsmich rokoch pred ňou, ktorý z neho urobil vodcu, aký sa vyskytne raz za storočie.
Keď sa Európa pomaly driapala k ďalšiemu masakru... kvintesencia Churchilla, Winston, ktorého verejnosť nikdy nevidela, sa noc čo noc plahočil svojou pracovňou, vnútornú roletu zatiahnutú v súkromnom zatemnení mysle, vylučujúc všetko okrem témy, ktorú mal pred sebou. Jeho próza naberala na intenzite, akoby ju ovládal reostat, keď jazykom vyjadroval svoj hnev, zúrivosť, ktorej sa vyrovnal len Hitler, ktorý mohol slobodne konať, zatiaľ čo Churchill, ktorý nedokázal kontrolovať ani svoje vlastné výdavky, videl, že sa blíži k starobe bez vyhliadky na akúkoľvek zmenu svojej povesti malomocného z parlamentu.
Prvých niekoľko kapitol knihy Snake Oil: How Xi Jinping Shut Down the World (Hadí olej: Ako Si Ťin-pching zatvoril svet) obsahuje niekoľko narážok na dve dokumentárne majstrovské diela: Joachima Festa Hitler: Kariéra a Prečo bojujeme Franka Capru, ktorý vznikol krátko po vstupe Ameriky do druhej svetovej vojny.
Konšpirácia nemeckého vyzbrojovania prebiehala takto – uprostred chaosu v Nemecku po prvej svetovej vojne zažívali Nemci bezprávie a neistotu, aká nemala v modernej Európe obdobu. Tento chaos urobil životaschopnými viaceré radikálne politické strany, ktoré sľubovali zrušenie demokratickej vlády výmenou za staromódnu stabilitu, právo a poriadok a pocit národnej identity. Jedna z takýchto radikálnych strán, národní socialisti, začala uzatvárať tajné dohody so západnými finančnými a obchodnými elitami.
Západné elity poskytovali nacistom finančné prostriedky, podporu a pozitívnu odozvu v tlači, pričom zatvárali oči pred ich násilím, bezprávím, neliberalizmom a fanatickými cieľmi, keď nacisti modernizovali priemysel Nemecka, likvidovali jeho demokratické inštitúcie a systematicky odstraňovali svojich súperov. Na oplátku mali nacisti účinne pôsobiť ako šéfovia kasína, sľubovať stabilné podnikateľské podmienky, nízke mzdy, zvýhodnené investičné príležitosti a mimoriadne finančné výnosy – aspoň na papieri.
(V celej tejto časti som uviedol odkazy na rôzne segmenty knihy Prečo bojujeme. Hoci si treba pozrieť celý film, pre účely tohto článku je zámerom, aby si čitatelia pozreli len minútu alebo dve z každého segmentu).
Akonáhle sa však nacisti dostali k moci, začali sa hromadiť zdrvujúce dôkazy o tom, že svoje finančné prostriedky nepoužívali len na modernizáciu nemeckého priemyslu, ale namiesto toho na výstavbu najsilnejšieho vojenského arzenálu na svete, čím hrubo porušovali Versaillskú zmluvu.
V tom čase však už ich stúpenci z radov západnej elity cítili, že sú príliš hlboko v problémoch. Nacistom už požičali toľko peňazí, že ak by ich pôžičky neboli splatené, niektorí by mohli skrachovať.
Hitler teda znovu prerokoval podmienky dohody a sľúbil týmto elitám ešte lepšie finančné výnosy, pokiaľ budú privierať oči nad nacistickým vojenským budovaním, porušovaním zmluvy, zhoršovaním podmienok v oblasti ľudských práv, koncentračnými tábormi a svojvoľným útlakom náboženských menšín – a pokiaľ zabezpečia, aby sa o týchto otázkach nehovorilo v ich médiách.
Západné elity nepovažovali za pravdepodobné, že by ich nacisti podviedli, pretože verili, že v prípade potreby môžu vždy financovať politických protivníkov nacistov a obrátiť nemecký ľud proti nim – a Hitler sa aj tak nezdal až taký múdry. Inými slovami, mysleli si, že majú všetko pod kontrolou.
Neuvedomovali si však, že moderné technológie umožnili nacistom bezprecedentnú úroveň kontroly nad nemeckým ľudom, pretrhli všetky sociálne väzby okrem lojality k štátu a umožnili im starostlivo vytvoriť okolo Hitlera kult osobnosti, ktorý udržiaval veľkú časť obyvateľstva fanaticky lojálnu za každých okolností v takej miere, ako to nedokázal žiadny predchádzajúci režim.
Ďalej západné elity nedocenili, že súhlasom s tým, že sa vo svojich médiách nebudú zmieňovať o nemeckom zbrojení, neklamali len svojich občanov strednej triedy – klamali aj samých seba. Verili, že sú voči propagande imúnni, ale keď videli, ako sa ich rovesníci vzájomne predstierajú, že v Nemecku sa nič nedeje, falošne ich to upokojilo a oni sa zaplietli do falošnej reality, ktorú sami vytvorili.
Medzitým nacisti začali obmäkčovať svojich geopolitických súperov, sponzorovali v demokratických krajinách stooges* a agentov, aby ich demoralizovali a oslabili ich vôľu bojovať.
*Človek, ktorý sa nechá využiť na zisk alebo prospech iného; bábka.
Do roku 1938 nacisti vybudovali najsilnejšiu vojnovú mašinériu na svete. Stále však potrebovali viac pracovnej sily a zdrojov. Preto namiesto priameho útoku začali testovať hranice západných lídrov, obsadzovať čoraz väčšie územia a zároveň podpisovať a hovoriť všetko, čo bolo potrebné, aby západných politikov cestou obmäkčili.
Pod tlakom vojnou unavenej verejnosti a finančných elít, ktoré stále dúfali, že ich pôžičky budú splatené, sa západní lídri snažili Hitlera upokojiť tým, že mu dovolili porušiť svoje predchádzajúce záväzky výmenou za sľuby mieru, keďže nikdy v živote nezažili ani nepočuli o náprotivku, ktorý by dokázal tak patologicky klamať.
Títo lídri však nepochopili, že Hitler nebol ako oni – nedostal moc demokraticky a nebol nikomu zodpovedný. Hitler sa chopil moci staromódnym spôsobom: Hitler sa dostal k moci tak, že umlčal, zmanipuloval, zabil a zradil každého, kto mu stál v ceste, a čoskoro urobí to isté aj s nimi.
Ako sa ukázalo, Adolf Hitler nebol veľmi príjemný "chlapík". A koniec-koncov, ani nebol kamarátom západných elít. Západní lídri ďalej nerátali s tým, že hoci Hitler nemusel byť obzvlášť bystrý, moderné technológie dali nacistom moc vynútiť si lojalitu aj od svojich najinteligentnejších poddaných – to bol kľúčový znak, ktorý oddeľoval nové "totalitné" režimy 20. storočia od predchádzajúcich autoritárskych režimov. Nacisti v skutočnosti starostlivo a tajne naplánovali do poslednej štvorcovej míle dobytie celej Európy s použitím dovtedy nevídaných vojenských stratégií.
Dnes sa Neville Chamberlain právom spája s ústupčivosťou a morálnou zbabelosťou – hoci podľa štandardov dnešných vodcov bol jastrab a odvážny. Chamberlain poslal expedičné sily do Nórska, aby sa tam pokúsili zastaviť nacistov, ale vtedy to už bolo príliš málo a príliš neskoro. Najdesivejší vojenský arzenál, aký bol kedy skonštruovaný, bol bez rozdielu vypustený na každého, kto sa odvážil postaviť na obranu slobody.
Rozsah vojny, ktorá vznikla v dôsledku tejto série chybných krokov, ktorým sa dalo vyhnúť, bol ďaleko za hranicou chápania takmer každého dnes žijúceho človeka, vyžiadal si viac ako 60 miliónov nevinných životov a zničil drvivú väčšinu materiálneho bohatstva v Európe a Ázii.
Dnes sú mladí muži a ženy, ktorí boli vyslaní bojovať do tejto mordy, často oslavovaní ako neohrození hrdinovia. Ako však zachytil Joseph Heller v knihe Catch-22 (Hlava XXII), skutočnosť bola intelektuálne urážlivá a zároveň obludne nespravodlivá – títo mladí ľudia boli poslaní bojovať proti vojnovej mašinérii, ktorú tajne financovali ich vlastné elity!
Sprisahanie nemeckého vyzbrojovania sa skončilo tým najhorším a najničivejším spôsobom, aký si možno predstaviť. V Norimbergu sa do istej miery dosiahla spravodlivosť, hoci populárny pohľad na vojnu zostáva skreslený. Mnohí západní finančníci nacistickej mašinérie – niektorí z nich niesli väčšiu zodpovednosť za totalitarizmus v Nemecku ako dokonca niekoľko samotných nacistických vodcov – sa úplne vyhli spravodlivosti a mnohí z nich dodnes unikajú kontrole. V dôsledku toho sú západné elity naďalej náchylné opakovať tie isté chyby a dnes sa zdá, že presne to robia v prípade Číny.
Medzinárodné zločinecké sprisahanie: "zmena prostredníctvom obchodu"
Keď Richard Nixon v roku 1972 prvýkrát navštívil Čínu, urobil tak s oboma očami otvorenými. Americké a čínske vojská proti sebe bojovali v dvoch vojnách v priebehu niekoľkých desaťročí a Spojené štáty sa postavili proti Komunistickej strane Číny aj počas čínskej občianskej vojny.
Spojené štáty a ich spojenci boli otvorené, demokratické spoločnosti, zatiaľ čo Čína za vlády predsedu Maa bola jednou z najutláčateľskejších spoločností na svete. Neexistoval žiadny dôvod domnievať sa, že tieto dve krajiny by mohli alebo mali byť priateľmi, a ani žiadny iný obzvlášť dobrý dôvod pokúsiť sa o obnovenie vzťahov okrem strategickej užitočnosti Číny v boji proti Sovietskemu zväzu.
Keď teda západné krajiny začali normalizovať vzťahy s Čínou, robili to na základe doktríny, ktorá sa najvýstižnejšie opisuje ako zmena prostredníctvom obchodu. Čína bola stále chudobnou krajinou, zdôvodňovali to, a keď Číňania zbohatnú, budú prirodzene požadovať od ČKS otvorenosť, ľudské práva a demokratické reformy.
Keď však začali vidieť, aké zisky sa dajú v Číne dosiahnuť, západné elity si začali myslieť, že títo ľudia z ČKS možno predsa len nie sú takí zlí.
Zmena prostredníctvom obchodu nadobudla úplne nový význam a poskytla západným elitám neobmedzenú zámienku na ignorovanie nezákonnosti, neliberalizmu a fanatických cieľov ČKS, ktorá modernizovala čínsky priemysel a systematicky potláčala svojich konkurentov. Na oplátku by ČKS účinne pôsobila ako šéfovia kasína, ktorí by sľubovali stabilné podnikateľské podmienky, nízke mzdy, preferenčné investičné príležitosti a mimoriadne finančné výnosy – aspoň na papieri.
Dokonca aj po tom, čo ČKS zabila tisíce nevinných demonštrantov pochodujúcich za demokraciu a ľudské práva na Námestí nebeského pokoja, sa hospodárske vzťahy len utužili. Zmena prostredníctvom obchodu.
Aj po tom, čo ČKS brutálne zlikvidovala náboženské hnutie Falun Gong, ktoré malo v čase svojho najväčšieho rozmachu viac ako 50 miliónov prívržencov, bola Čína prijatá do Svetovej obchodnej organizácie. Zmena prostredníctvom obchodu.
Názory na Čínu mohli vytvoriť alebo zničiť celú kariéru. Celá generácia akademikov, novinárov, politikov a MBA sa indoktrinovala a navzájom sa uisťovala, že zmena prostredníctvom obchodu je úspechom, a stále viac sa zamotávala do falošnej reality, ktorú sama vytvorila.
Západné korporácie, mediálne organizácie, politické strany, univerzity a dokonca aj think tanky a organizácie na ochranu ľudských práv sa stali podriadenými elitám, ktoré trvali na tom, aby sa lži šírené čínskou propagandistickou mašinériou považovali za realitu – v oblasti ľudských práv, ekonomiky, histórie, vedy a nakoniec aj verejného zdravia.
Koncentračných táborov však bolo príliš veľa, lží príliš drzých a zásahov príliš bezcitných a cynických. ČKS preto znovu prerokovala podmienky dohody a sľúbila týmto elitám ešte lepšie finančné výnosy, pokiaľ budú privierať oči nad vojenským budovaním ČKS, porušovaním zmlúv, zhoršovaním podmienok v oblasti ľudských práv, koncentračnými tábormi a svojvoľným útlakom náboženských menšín – a pokiaľ zabezpečia, aby sa o týchto otázkach nehovorilo v ich médiách. A keď nastal ten správny čas, Si Ťin-pching využil túto tajnú sieť, aby zatvoril svetu dvere.
Z nasledujúcich dôvodov som dospel k záveru, že nech už bol pôvodný zámer akýkoľvek, zmena prostredníctvom obchodu sa v súhrne už desaťročia rovná len zámienke pre západné elity aby mohli sankcie za trestnú činnosť, podvody, nezákonnosti, porušovanie ľudských práv, nútenú prácu a útlak menšín zo strany ČKS a jej spolupracovníkov výmeniť za hospodárske, politické a sociálne výhody, pričom stroj tajných vzťahov, ktoré sa pod touto zámienkou zmeny prostredníctvom obchodu vytvoril, predstavuje najrozsiahlejšie medzinárodné zločinecké sprisahanie, aké svet zažil od čias tajného zbrojenia Nemecka.
1. Anakonda v lustri: Systém cenzúry ČKS sa šíri po celom svete.
Jeden profesor slávne opísal systém cenzúry ČKS v Číne ako anakondu v lustri.
Cenzúrna autorita čínskej vlády v poslednom čase nepripomína ani tak ľudožravého tigra alebo oheň chrliaceho draka, ako skôr obrovskú anakondu stočenú v lustri. Za normálnych okolností sa veľký had nehýbe. Nemusí. Necíti potrebu dávať najavo svoje zákazy. Jeho stálym tichým posolstvom je: "Sami sa rozhodnite," po čom častejšie ako inokedy každý v jeho tieni urobí svoje veľké či malé úpravy – všetko celkom "prirodzene". Sovietsky zväz, kde sa Stalinova predstava "inžinierstva duše" presadzovala ako prvá, v praxi ani zďaleka nedosiahol to, čo v psychologickom inžinierstve dosiahli čínski komunisti.
Cenzúra ČKS sa spolieha na dvojznačnosť. Prostredníctvom svojich propagandistických kanálov dáva vláda najavo svoje postoje. Prípustná miera nesúhlasu nie je nikdy objasnená, rovnako ako nie je nikdy jasné, či daný jednotlivec koná v rámci týchto nevyslovených parametrov. Anakonda však vždy pozoruje, a keď si uvedomíte, že sa pohybuje, je už neskoro. Jediný spôsob, ako získať nejaký prehľad o tom, aké názory nie sú povolené, je všímať si, kto okolo vás už bol zjedený.
Dnes sa anakonda v lustri prešmykla cez celú zemeguľu. Ťažko si predstaviť lepší opis parametrov a dynamiky cenzúry zo strany veľkých technologických platforiem, najmä počas kovidu, keď bežne cenzurovali legálne prejavy, pričom zatajovali dôvody svojich rozhodnutí a svoje podmienky poskytovania služieb uplatňovali selektívne, ak vôbec. Možno to však nie je prekvapujúce vzhľadom na to, že Twitter má nevysvetliteľne vo svojej správnej rade popredného experta na umelú inteligenciu s hlbokými a dobre zdokumentovanými väzbami na čínsku armádu.
2. Poprední disidenti zameraní proti ČKS sa obávajú cenzúry zo strany našich vlastných elít.
Keď vidíme, ako západná komunita národnej bezpečnosti varuje pred Čínou, môže byť lákavé myslieť si, že má všetko pod kontrolou. Koniec koncov, kedy v našom živote západná komunita národnej bezpečnosti identifikovala hrozbu a nedokázala ju zastaviť? Novinové titulky sú plné kritiky Číny a na internete je veľa účtov zameraných proti ČKS.
Keď sa však pozriete bližšie, zistíte, že účty popredných disidentov proti ČKS na sociálnych sieťach nie sú také, ako sa zdajú. Sú rozdelené do špecifických výklenkov. Niektoré sa zameriavajú na Hongkong, iné na ťažkú situáciu Ujgurov, ďalšie na vplyv ČKS v OSN. Existujú však prísne hranice, ktoré neprekročia, príbehy, ktoré nespochybnia, a názory, ktoré sa neodvážia vyjadriť zo strachu, že stratia svoju jedinú platformu.
A kto by im to mohol mať za zlé? Prečo by niekto riskoval stratu svojej jedinej platformy na odhaľovanie hrôz, ktoré zažívajú jeho priatelia v Hongkongu, tým, že by potenciálne povedal niečo nesprávne napríklad o vplyve ČKS na západné elity alebo o vplyve ČKS na reakciu na kovid? Ich hlasy tak zostávajú strnulé a ich platformy malé. Anakonda bdie.
Táto dynamika pripomína nemecké ozbrojenie, keď protinacistickí aktivisti ťažko hľadali platformy, pretože čelili cenzúre a ostrakizmu zo strany západných elít, ktoré boli priamo alebo nepriamo finančne prepojené s nacistickým režimom.
3. Mierni akademici sú voči ČKS najväčší jastrabi.
Najvyváženejšie a najpresnejšie názory na medzinárodné témy často pochádzajú od akademikov, ktorí svoje odborné znalosti rozvíjajú skôr z úprimného nadšenia pre danú tému než z finančného zisku.
Jedny z najotvorenejších správ o Číne, ktoré možno sledovať, sú správy poctivých, miernych akademikov. Sú to profesori a akademickí exulanti, ktorých neúnavnej práci vďačíme za to, že dnes môžeme o Číne hovoriť ako o "totalitnej" a že komunita zaoberajúca sa národnou bezpečnosťou vôbec vydáva nejaké varovania o Číne. Prvá vec, ktorú si všimnete, keď sledujete týchto akademikov, je, že sú často ešte viac jastrabí a ich varovania pred ČKS ešte hrozivejšie ako u väčšiny národnej bezpečnostnej komunity.
Skutočnosť, že akademici sú najviac jastrabími hlasmi, pokiaľ ide o ČKS, a ich názory na túto tému často nie sú vysielané hlavnými médiami, je mrazivá. Táto skutočnosť opäť náramne pripomína nemecké zbrojenie.
4. Vplyv ČKS medzi západnými elitami, ktorý je primárnym záujmom akademikov, je v elitných západných médiách a think tankoch tabuizovanou témou.
Porozprávajte sa s poctivými akademikmi o totalitarizme a zhoršujúcich sa politických podmienkach v Číne a medzi ich hlavné obavy patrí bezprecedentná miera vplyvu ČKS na západné elity, faktor, bez ktorého by sa problémy v Číne nikdy nepovažovali za únosné. Napriek tomu sa o tejto téme v elitných západných médiách alebo think tankoch nič nedozviete. Páni, to by ma zaujímalo prečo.
5. Napriek varovaniam komunity národnej bezpečnosti sa ČKS presadzuje v geopolitike všade, kde sa o to pokúsi.
V určitom veku už každý pozná postup, keď národnobezpečnostná komunita pomenuje nového protivníka. Vyvesia sa oranžové výstrahy, vyvesia sa vlajkové špendlíky, sponzoruje sa niekoľko disidentov a cenzuruje sa niekoľko opačných názorov, len aby sa ukázalo, že to myslí vážne. Vpadne tam tím Amerika a zachráni nás pred hrozbou, či už skutočnou alebo vymyslenou.
Tentoraz je to však iné. Dostávame varovania pred Čínou, oranžové výstrahy, odznaky s vlajkami a disidentmi, ale ČKS si stále ide za svojím. Napríklad v Hongkongu sme sa len prizerali, ako sa mesto dostáva pod čínsku čižmu a naši priatelia a poprední disidenti sú jeden po druhom zatýkaní a umlčovaní.
Tím Amerika nikdy neprišiel. Nechcem to zakríknuť, ale Hongkong bol predaný. V skutočnosti sa na celom svete jednotlivci, ktorí sú viac znepokojení alebo jastrabí voči ČKS, vystavujú oveľa väčšiemu riziku cenzúry ako apologéti ČKS. A pokiaľ ide o propagáciu kovidových lockdownov do globálnej politiky, aj to ČKS prešlo.
Tieto aktivity naznačujú, že západní predstavitelia buď nie sú úplne odhodlaní zastaviť ČKS, alebo, v najhoršom prípade, že ich varovania majú za cieľ len zmierniť verejnosť.
6. Západná stredná trieda je udržiavaná v nevedomosti o sile Siovho kultu osobnosti v Číne.
Západné elity s veľkými investíciami v Číne chcú, aby ČKS odstavila Siho na vedľajšiu koľaj a vrátila sa k tomu, ako to bolo predtým, keď mohli pokojne udržiavať status quo. Ich kontakty v ČKS im však hovoria, že to nie je také jednoduché – čínske obyvateľstvo je intenzívne lojálne voči Siovi. To je, samozrejme, dôvod, prečo Si získava tretie funkčné obdobie generálneho tajomníka.
Dôvodom, prečo Si v Číne vzbudzuje takú intenzívnu lojalitu, je čiastočne aj to, že ČKS vytvorila okolo Sia kult osobnosti podobný tomu, ktorý sa vytvoril okolo Hitlera v nacistickom Nemecku. Napríklad obrazy Krista v kostoloch po celej Číne boli nahradené obrazmi Siho. Napriek tomu sa o tomto kulte osobnosti v hlavných západných médiách hovorí len málo, čo naznačuje, že západné elity nechcú, aby sa stredná trieda dozvedela, do akej miery sa podmienky v Číne zhoršili.
7. Niektoré západné médiá, ktoré kedysi vykresľovali pochmúrny obraz Siovej Číny, teraz prejavujú ČKS poslušnú úctu.
Pri spätnom pohľade na spravodajstvo niektorých významných médií o Číne sa ukazuje znepokojujúci vzorec. Pred niekoľkými rokmi tieto médiá vykresľovali pochmúrny a podrobný obraz života v Siovej Číne.
Teraz však, aj keď podmienky v Číne v skutočnosti dosiahli nové dno, tie isté médiá prejavujú určitú mieru poslušnosti a úcty k rozprávaniu a propagande ČKS, čo naznačuje, že vo svojom vlastnom spravodajstve akceptovali určitú úroveň totalitarizmu vo svojich domovských krajinách.
8. Zdá sa, že ČKS si vyvinula bezprecedentnú úroveň vplyvu na globálne elity, takže tie považujú najzjavnejšie lži čínskej propagandistickej mašinérie za realitu.
Počas reakcie na kovid sme sledovali, ako elity na celom svete opakovali zjavne nepravdivé tvrdenie, že ČKS eliminovala vírus z celej Číny prostredníctvom dvojmesačného uzavretia Wuhanu, a to na základe údajov, ktoré by aj pri zbežnom pohľade odhalili, že sú falošné.
Dokonca aj po tom, čo sa viac ako sto krajín pokúsilo zopakovať čínske "výsledky" – s uzáverami, ktoré boli často oveľa rozsiahlejšie ako tie, ktoré uskutočnila ČKS – západné elity naďalej považovali túto lož za skutočnosť, čo viedlo k smrti nespočetných tisícov ich vlastných ľudí.
9. Čestné svedectvá z vnútra Číny vykresľujú oveľa pochmúrnejší obraz života, než by sa podľa elitných médií západným občanom zdalo.
Denník New York Times takmer dva roky prosil Spojené štáty a zvyšok sveta, aby sa v otázke zatvárania budov viac podobali Číne.
V roku 2022 však noviny Times konečne informovali o tom, aký bol v skutočnosti život počas výluk v Číne, ktoré takmer dva roky propagovali.
Vďaka za to, New York Times.
10. Medzinárodné organizácie pre správu vecí verejných sa v skutočnosti zmenili na krycie organizácie ČKS.
Svetová zdravotnícka organizácia a do určitej miery aj Organizácia Spojených národov a Svetové ekonomické fórum sa účinne zmenili na nastrčené organizácie ČKS, ktoré dodávajú kozmopolitný šat rozprávaniam ČKS s takmer úplným ignorovaním pravdy.
11. Západné mediálne giganty slúžia ČKS v znepokojujúcej miere, pretože šíria príbehy ČKS a zároveň odmietajú informovať o najsmrteľnejších činoch ČKS.
Západné médiá sa nielenže podriaďujú naratívom ČKS, ale kategoricky odmietajú pokrývať alebo dokonca spomínať najsmrteľnejšie činy ČKS.
Napríklad usmernenia WHO o mechanických ventilátoroch v prvých mesiacoch Covidu pochádzali z čínskych zdrojov a viedli k 97,2% úmrtnosti osôb starších ako 65 rokov – čo bol v podstate rozsudok smrti. Toto usmernenie o ventilátoroch zabilo nespočetné tisíce nevinných pacientov na celom svete, vydesilo verejnosť a pripravilo pôdu pre prísnejšie lockdowny. Je možné, že bolo vydané omylom, ale nie je možné zistiť, či je to pravda, kým sa neuskutoční riadne vyšetrovanie, ako mohli Číňania toto usmernenie tak zle pochopiť. A zatiaľ sa o tejto desivej záležitosti rozhostilo len ohlušujúce ticho.
Ak naše elity nie sú ochotné pomenovať tie najhoršie veci, ktoré ČKS robí, potom sa natíska otázka, či majú naozaj v úmysle brať ČKS za niečo na zodpovednosť, a vysielajú ČKS signál, že môže zabíjať toľko ľudí zo Západu, koľko chce, pokiaľ nepoškodia záujmy západných elít.
12. Jasné prípady neprimeraného vplyvu ČKS na politiku zostávajú v médiách neoznámené a západné elity ich nespochybňujú.
Vo viacerých prípadoch sa na šírení naratívov ČKS do globálnej politiky založených na logických absurditách a otvorených klamstvách podieľali aj jednotlivci, ktorí preukázali úroveň podlizovania Číne úplne neprimeranú ich organizačným funkciám. Napriek tomu, že tieto prípady majú mimoriadny význam pre našu národnú bezpečnosť, západné médiá o nich vôbec neinformovali.
13. Kovidový príbeh západných elít je logicky a intelektuálne nesúrodý a jediným možným vysvetlením je pochlebovanie Číne.
Spoliehajúc sa na prvotné informácie získané z Číny, západné vlády strávili viac ako dva roky tým, že považovali koronavírus za supervírus pandemickej úrovne na účely pozastavenia práv občanov v rámci výnimočného stavu, ktorý sa má obnoviť do roku 2023. Nevyvinuli však žiadne úsilie, aby čínsku vládu pohnali k zodpovednosti za utajovanie šírenia tohto vírusu v prvých týždňoch, a to napriek širokému potvrdeniu, že čínska vláda o ňom vedela najneskôr v polovici decembra 2019, teda niekoľko týždňov predtým, ako o tejto skutočnosti informovala celosvetovo.
Ak bol vírus v skutočnosti taký nebezpečný, ako to západné vlády predstierali na účely svojich mimoriadnych právomocí, potom prvotné utajenie zo strany Číny stálo nespočetné tisíce životov na celom svete, čo je neodpustiteľný zločin proti ľudskosti. Nevyvinuli však žiadnu snahu, aby sa Čína za tento čin zodpovedala. Stručne povedané, na účely svojich vnútroštátnych núdzových právomocí považovali vírus za supervírus pandemickej úrovne, zatiaľ čo na účely svojich vzťahov s Čínou ho považovali za obyčajný vírus.
14. Zdá sa, že ČKS má rozsiahle siete poskokov a agentov, ktorí roznášajú jej naratívy po celom svete.
Zdá sa, že ČKS okrem mainstreamových médií sponzoruje aj rozsiahle siete menších, spravidla krajne ľavicových organizácií a agentov, ktorí ešte poslušnejšie nesú jej naratívy. Aj to pripomína nacistické Nemecko, ktoré sponzorovalo miestne fašistické strany po celom svete.
15. Dokonca aj mnohí "protičínski jastrabi" môžu pôsobiť ako agenti ČKS.
Dokonca aj mnohí jednotlivci, ktorí sa tvária ako jastrabi vo vzťahu k Číne, môžu v skutočnosti konať ako agenti ČKS. Patrí sem aj bývalá koordinátorka reakcie Bieleho domu na koronavírus Deborah Birxová a bývalý zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť Matt Pottinger, z ktorých každý mohol v súvislosti s reakciou na kovid konať ako agent ČKS. Ďalším príkladom je Guo Wengui, čínsky magnát, ktorý sa profiloval ako ultra-jastrab proti ČKS, ktorý v súdnych spisoch potvrdil, že v skutočnosti pôsobil ako lovec disidentov, propagandista a agent v službách ČKS.
Infiltrácia čínskych jastrabov zo strany ČKS je obzvlášť mrazivá z dvoch dôvodov. Po prvé, dokazuje, že ČKS považuje riziko podnecovania nálad proti ČKS za prevážené výhodou kontroly tých, ktorí sú dôveryhodní, aby ČKS volali na zodpovednosť. Po druhé, naznačuje, že ČKS môže byť ešte nebezpečnejšia, ako hovoria títo "jastrabi".
16. Zdá sa, že totalitný vplyv ČKS sa rozšíril aj do inštitúcií, ktoré sú najviac zodpovedné za monitorovanie totalitného vplyvu ČKS.
Zdá sa, že západné bezpečnostné služby sú priamo alebo nepriamo kooptované do takej miery, že mlčia alebo dokonca napomáhajú niektorým jasným prípadom vplyvu ČKS, ako je napríklad rozšírená zhovievavosť k údajom o čínskom kovide ako k pravdivým alebo dlhodobé pôsobenie bývalého koordinátora reakcie Bieleho domu na koronavírusy v presvedčení, že čínska propaganda kovidu je skutočná. V skutočnosti sa tieto opatrenia môžu rovnať vojnovým činom voči vlastnému ľudu, keďže predmetné lockdowny nemali v západnom svete obdobu a neboli súčasťou pandemického plánu žiadnej demokratickej krajiny pred Siovým uzavretím Wuhanu, nedokázali významne spomaliť šírenie koronavírusu a viedli k smrti desiatok tisíc mladých ľudí v Spojených štátoch a každej inej krajine, ktorá ich vyskúšala.
Západné elity stratili kontrolu nad situáciou v Číne. Presnejšie povedané, stratili kontrolu nad tajnou sieťou nezákonných platieb, láskavostí a protislužieb, ktoré sa vytvorili na uľahčenie vykorisťovania nízkych miezd v Číne prostredníctvom ČKS pod zámienkou zmeny prostredníctvom obchodu. Si Ťin-pching tak získal nad globálnymi elitami takú moc, aká nemá v súčasnom svete obdobu.
Aby bolo jasné, nie všetky tieto nezákonné platby a dohody quid pro quo sa uskutočňujú priamo s ČKS a mnohí jednotlivci v tejto sieti nemusia vedieť, že sa zodpovedajú ČKS. Niektorí západní úradníci mohli byť namiesto toho vychovávaní prostredníctvom rôznych národných politických mašinérií s nepriamymi väzbami na ČKS a vyberaní pre vlastnosti, ktoré Si na západných lídroch najviac obdivuje: submisivitu, zbabelosť, úctu k Číne a sociopatické sklony. Vedúci predstavitelia ČKS sú však jediní, ktorí majú čo i len približný prehľad o tom, kam presne táto sieť vplyvu siaha.
Hoci existujú dôležité podobnosti v pohľade na svet a metódach kontroly, Siova Čína nie je nacistické Nemecko. Vojenská sila Číny v porovnaní s jej rovesníkmi sa nedá porovnať s vojenskou silou Nemecka v 30. rokoch 20. storočia.
ČKS má však oveľa väčšiu kontrolu nad globálnymi elitami, než mali nacisti, takže ČKS dokázala tieto elity presvedčiť, aby pod najjemnejšou zámienkou súhlasili s tým, čo sa môže rovnať vojnovým činom voči vlastným ľuďom. Zdá sa, že vplyv tejto tajnej siete sa rozširuje aj na západné spravodajské agentúry, takže sa zdá, že neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by jej aktivity skutočne monitorovala. Tento záver sa ďalej zhoduje so správami spravodajských služieb, podľa ktorých je hlavným cieľom ČKS nadradiť svoje kultúrne a politické hodnoty nad hodnoty Západu.
V tomto zmysle, na rozdiel od nacistického militaristického imperializmu, ČKS vzkriesila starobylejšiu formu imperializmu, v ktorej si kúpila a vychovala zahraničné elity, aby boli lojálnejšie voči nej ako voči vlastnému ľudu. Od začiatku 19. storočia žiadny neliberálny režim okrem Sovietskeho zväzu nemal prostriedky na to, aby do takej miery kooptoval západné elity, a vzťahy so Sovietskym zväzom boli obmedzené. Zdá sa však, že množstvo západných peňazí, ktoré v posledných desaťročiach pretekalo Čínou, umožnilo ČKS túto starobylú formu imperializmu realizovať.
Podľa všetkého je to smutný príbeh. Číne dochádzajú peniaze. ČKS dala čínskemu ľudu sľuby, ktoré nedokázala splniť, a preto sa uchyľuje k čoraz bezohľadnejším spôsobom získavania hotovosti, pričom so sebou do totality ťahá celý svet, ako sme to videli v prípade blokád. Súčasne sa uchyľujú k čoraz bezohľadnejším metódam okrádania vlastného ľudu, ako sú bankroty bánk a väznenie miliardárov, pričom znásobujú domáce kontroly.
Odpojenie od Číny nemusí byť trvalé. Čína je veľká civilizácia a nepochybujem o tom, že sa dokáže napraviť a napraviť svoje inštitúcie ešte počas nášho života. Nemôžeme však riskovať našu demokraciu a životy našich mladých ľudí, kým budeme čakať, kým sa tak stane. Musíme byť v najvyššej pohotovosti, pokiaľ ide o ČKS, a k vojne pristupovať, akoby sa už začala. V súčasnosti neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by sme sa mali so Siovou Čínou angažovať inak ako s nacistickým Nemeckom alebo Sovietskym zväzom.
Za týchto okolností, vzhľadom na to, že ČKS má dostatočný vplyv na západné elity, aby ich prinútila uprednostniť vzťahy s Čínou pred životmi vlastných ľudí, jednoducho nie je bezpečné podporovať akéhokoľvek vodcu, ktorý neprizná vplyv ČKS na reakciu na kovid, nepodporí oddelenie sa od Číny a nepodporí vyšetrovanie vplyvu ČKS medzi západnými elitami. Jediný spôsob, ako sa vyhnúť kataklizme, akej sme boli svedkami v 30. rokoch 20. storočia, je, aby sa táto otázka stala najvyššou prioritou medzi západnými občanmi. Ak si všetci splnia svoju povinnosť, potom som plne presvedčený, že sa opäť ukáže, že sme schopní brániť našu demokraciu a prežiť hrozbu tyranie, v prípade potreby aj celé roky, ak to bude potrebné, sami.