"Musela som sa naučiť, že rozhodnúť sa nosiť hidžáb je oveľa jednoduchšie ako rozhodnúť sa ho odložiť. A táto lekcia bola dôležitou pripomienkou toho, aká voľba je skutočne 'slobodná'." ~ Mona Eltahawy
Dňa 7. mája 1979 iránske noviny oznámili prijatie nového zákona, podľa ktorého musia všet-ky ženy na verejnosti nosiť šatku. Nasledujúci deň vyšlo do ulíc protestovať viac ako 100,000 žien
Pre západnú ženu je jednoduché obliecť si hidžáb. Pre ženu v islamskom štáte je veľmi ťažké si ho odložiť.
To vypovedá o podstate problému na Západe; o úplnej nevedomosti, o iracionál-nom spôsobe, akým sa ľudia tak ľahko ponáhľajú protestovať v prospech čohokoľ-vek, čo je v móde, bez toho, aby chápali, čo vlastne podporujú.
Je znepokojujúce sledovať západné ženy, najmä mladšiu generáciu, ako protestujú na podporu represívnych islamských režimov. O týchto protestoch som hovorila v článku:
Tieto ženy bez akejkoľvek reálnej skúsenosti so životom podľa práva šaría jedno-ducho chrlia propagandu. Čím viac to robia, tým viac propagandy prichádza na ich účty na sociálnych sieťach, tým viac sa cyklus opakuje a šialenstvo narastá. Sú tak indoktrinované, tak zahrabané do lží, že k nim neprenikne žiadna pravda.
Toto sa nazýva konfirmačná predpojatosť, tendencia vyhľadávať, interpretovať, uprednostňovať a pripomínať si informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje alebo pod-poruje predchádzajúce presvedčenie alebo hodnoty.
Toto sa stáva každému a všetci by sme si to mali uvedomiť. Keď vidíme, ako ľahko mladé ženy manipulujú, aby podporovali režimy, ktoré by ich chceli uväzniť a za-biť, pripomína nám to všetkým, že si musíme byť vedomí toho, ako sa nás médiá neustále snažia manipulovať.
Odtrhnutie týchto mladých žien od reality je pre mňa obzvlášť významné, keďže som tri roky žila v egyptskom Luxore, kde som zažila právo šaría a videla, ako sú ženy kvôli nemu zneužívané. Samozrejme, k zneužívaniu dochádza na celom sve-te, nielen v islamských štátoch. Ženy na Západe však majú možnosti, ako zneuží-vaniu uniknúť. Keď je náboženstvo v skutočnosti zákonom krajiny a súčasťou toh-to zákona je útlak a zneužívanie žien, zneužívanie sa dostáva na úplne novú úro-veň.
TEHERÁN: Zahalená Iránka nesie Raisiho portrét pred provládnym zhromaždením, ktoré sa konalo v reakcii na protesty
Mnohí budú spochybňovať to, čo hovorím. Jednoducho tomu nebudú chcieť uve-riť. Ale ako žena, ktorá sa v egyptskom Luxore postavila na obranu iných žien pro-ti násilným mužom – sama, pretože všetci ostatní sa toho báli – môžem jednoznač-ne povedať, že väčšina mužov v islamských krajinách verí, že sú oprávnení páchať násilie na ženách, ba na všetkých "neveriacich", pretože to hlásajú imámovia a podporuje to zákon.
Počas života v Egypte som začala čítať knihy aktivistiek, ako je Mona Eltahawy.
Počas Arabskej jari sa ponáhľala, aby sa zúčastnila na protestoch, ako to urobilo mnoho žien. Ženy verili, že to pre ne bude zlomový bod, že konečne dostanú slo-body, ktoré si zaslúžia. Stal sa však pravý opak. Polícia Eltahawyovej zlomila obe ruky a na viac ako 12 hodín ju odovzdali na ministerstvo vnútra, kde s ňou hru-bo zaobchádzali a sexuálne ju napadli.
"Feministická skupina mi povedala, že najmenej 12 žien tiež sexuálne napadli rovna-kým spôsobom ako mňaa. Žiadna z týchto žien nechcela prehovoriť buď preto, že ich rodiny ich umlčali, alebo sa príliš hanbili prehovoriť," povedala Eltahawyová pre The New Arab.
Ženy zo Západu kričia na protestoch a dúfajú v pár minút slávy, aby mohli tvrdiť, že boli "napadnuté", zatiaľ čo ženy ako Eltahawyová hovoria pravdu so vzdorom a vedomím, že budú čeliť skutočnému násiliu:
"Nenávidím nikáb a burku pre ich vymazanie žien a pre nebezpečné stotožnenie zbož-nosti s týmto zmiznutím – čím menej vás vidím, tým bližšie musíte byť k Bohu." ~ Mona Eltahawy
V Amerike, kde sú ženy slobodnejšie ako kdekoľvek inde na svete vďaka dlhým ro-kom boja za túto slobodu, je šokujúce, že ženy chcú ísť späť a podporovať útlak.
Na medzinárodnom zhromaždení pri príležitosti Dňa Al-Quds v Dearborne v Mi-chigane, ktoré sa konalo 5. apríla 2024, Tarek Bazzi vyzval dav, aby "vylial všetky svoje chorály a všetky svoje výkriky na hlavu Ameriky", keď dav kričí "Smrť Amerike!".
"Nie je to genocídny Joe, ktorý musí odísť. Je to celý systém."
Michiganský imám Usama Abdulghani povedal davu, že "ľudia svedomia" uzná-vajú, že Izrael je ISIS, nacisti a fašisti. Nie však Hamas, pozor!
Bazzi povedal: "Keď sa nás títo hlupáci pýtajú, či má Izrael právo na existenciu, skando-vanie >Smrť Izraelu< sa stalo najlogickejším skandovaním, ktoré sa dnes kričí po celom svete." To sprevádzali výkriky z davu: "Smrť Izraelu!".
Na konci zhromaždenia Tarek Bazzi vyzval malé dieťa, aby viedlo skandovanie: "Osloboďte Palestínu! Od rieky k more bude Palestína slobodná!"
Takže táto rétorika, táto propaganda, táto podmienka sa teraz kričí v Spojených štátoch. Skutočnosť, že takíto ľudia môžu v Spojených štátoch vôbec verejne ká-zať, svedčí o našej slobode. To isté sa nedá povedať o žiadnom ISLAMSKOM ŠTÁ-TE. Keby som povedala, že homosexuáli majú práva alebo že nenávidím vládu v Egypte, v Palestíne, uväznia ma. To je zjavná pravda.
Pozrite si nasledujúce video a presvedčte sa o nenávisti na vlastné oči – v Amerike sa však môže túto nenávisť stále slobodne šíriť.
Tarek Bazzi oslavoval "imáma Chomejního", toho, ktorý vrátil prísne islamské mravné zá-kony a zaviedol povinné nosenie hidžábu pre ženy. Pre ženy v Iráne je hidžáb symbolom útlaku, napriek tvrdeniam imámov, že im dáva "slobodu".
V roku 2018 ajatolláh Chameneí nariadil, že hidžáb dáva ženám slobodu:
Hidžáb dáva ženám slobodu a identitu. Napriek nezmyselným a povrchným propagan-distickým kampaniam, ktoré spustili materialisti, hidžáb ženy nespútava. Ignorovaním hidžábu a nezakrývaním toho, o čo ich požiadal Alah Vznešený, ženy podkopávajú svo-ju vlastnú dôstojnosť a hodnotu. Hidžáb prináša dôstojnosť. Robí ženy hodnotnejšími. Zvyšuje dôstojnosť a úctu žien. Preto je potrebné oceniť hidžáb a byť vďačné islamu za to, že zdôrazňuje hidžáb. Hidžáb patrí medzi Božie požehnania.
Počas protestov v Iráne v roku 2022, kde si ženy pálili hidžáby, bolo na Západe moderné tieto ženy podporovať. Teraz je moderné podporovať režimy, ktoré ich prenasledovali a zabíjali. Čo by mladé iránske ženy povedali napríklad mladým ženám na Harvarde, ktoré protestujú za to isté, proti čomu protestujú iránske ženy?
Čo by povedala Mahsa Amini? Vedia vôbec tieto mladé ženy, kto je?
Mahsa Amini bola mladá kurdská žena, ktorú 13. septembra 2022 v Teheráne zatk-la mravnostná polícia za "nevhodné oblečenie", čo znamená, že odmietla nosiť hi-džáb. Mučili ju a o tri dni neskôr zomrela vo väzbe.
Inšpirované odvážnymi iránskymi ženami, ktoré si vyzliekli hidžáb, sa stalo mó-dou, že celebrity, ako napríklad francúzska herečka Juliette Binocheová, si na sociálnych sieťach zo "solidarity" odstrihli kus vlasov a zároveň povedali "za slo-bodu".
Čoskoro to začali robiť všetci. Čo ich to stálo? Nič, možno okrem pár minút inter-netovej slávy, keď sa ich video mohlo stať "virálnym".
Teraz je moderné podporovať presný opak. Ženy na Západe si teraz obliekajú hidžáb a protestujú v prospech režimov, ktoré mučili a zabíjali ženy za to, že si ho sňali. Ženy na Západe si neuvedomujú, aký výsmech robia ženám, ktoré trpeli v boji za slobody, ktoré ony považujú za samozrejmé.
Vidieť ženy s kefíjami ležérne prehodenými cez plecia alebo cez vlasy je urážkou žien, ktoré v histórii bojovali za slobodu. Kefíja je symbolom terorizmu, ktorý ako prvý nosil významný terorista Jásar Arafat. A ak popierate pravdivosť tohto tvrde-nia, potom ste rovnako ignorantskí ako ženy, ktoré nosia kefíju. Jednoducho nero-zumiete histórii alebo ju odmietate vidieť. Možno si myslíte, aha, význam sa zme-nil. Nie, nezmenil.
Všetko, čo stojí západnú ženu, aby si zakryla vlasy kefíjou, je 12,99 dolára na Ama-zone. Aminiovú to stálo život, keď si odhalila vlasy.
Nič neukazuje úplnú aroganciu a ignoranciu týchto údajne vzdelaných mladých ľudí ako to, čo sa stalo pred niekoľkými dňami v Berkely.
Skupina študentiek práva v Berkeley prijala pozvanie na večeru v súkromnom do-me dekana Erwina Chemerinského a jeho manželky, profesorky práva, potom na-rušila podujatie a odmietla odísť. Dekana a profesora, ktorí sú Židia, a každého, kto ich bránil, okamžite označili za "bielych supremacistov" a "sionistov".
Malak Afaneh neskôr tvrdila, že ju sexuálne napadla Chemerinského manželka, ktorá ju "ohmatávala na prsiach". Povedala, že sa bála o svoj život. Trvala na tom, že bola v rámci svojich práv, keď požadovala, aby si všetci vypočuli jej protiame-rický, propalestínsky prejav na súkromnom večierku v dome niekoho iného.
Postavte Malak Afaneh doprostred Teheránu a čo by urobila? Rozbila dekanov ve-čierok? Postavila sa uprostred mesta a začala kázať o "slobode"? Zatkli by ju. Ale potom by aspoň získala satisfakciu, že skutočne trpí za svoju vec. Skutočné pre-svedčenie tieto západné ženy nemajú. Nasledujú trend. Škody sú však ďalekosiah-le. Zastávajú sa svojich budúcich násilníkov.
Západniari si zrejme neuvedomujú, koľko Iráncov podporuje Izrael. Irán bol na-padnutý v rokoch 632 až 654 ako súčasť moslimských výbojov, ktoré sa začali pod Mohamedom v roku 622. Boli prinútení konvertovať na islam. Prenasledovanie zoroastriánov prvými moslimami počas tohto konfliktu a po ňom podnietilo mno-hých z nich k úteku na východ do Indie, ďalšej krajiny, ktorá stojí na strane Izra-ela.
Väčšina ľudí si nič z toho neuvedomuje. Ak chcete vedieť, čo si mladé iránske ženy myslia o Izraeli a tejto vojne, vypočujte si toto.
Somálska aktivistka Ayaan Hirsi Ali, autorka knihy Infidel, (Neveriaci) stelesňuje tento boj za racionalitu nad hlúposťou. Ali bola ako moslimka vychovávaná k ne-návisti voči židom a kresťanom. Teraz je kresťankou. Tu je jej odpoveď tým, ktorí na Západe pošliapali ich slobody:
"Žila som v krajinách, ktoré nemali demokraciu... takže sa nenachádzam v takom luxu-se ako vy. Vyrastali ste v slobode a môžete na slobodu pľuť, pretože neviete, čo je to ne-mať slobodu."
Na svete je toľko strašných nespravodlivostí. Prečo sa západné ženy nezastanú kurdských žien? Určite niet inšpiratívnejších hrdiniek ako kurdské ženy, ktoré bo-jujú – skutočne bojujú – po boku mužov za slobodu. Ale možno práve preto bola ich vec potlačená. Zvýraznilo by to pokrytectvo týchto západných protestujúcich, ktorí by v skutočnej bitke nevydržali ani dve minúty.
Kurdi sú "jedným z najväčších národov na svete bez vlastného štátu, ktorý tvorí početné menšiny v Iráne, Iraku, Sýrii a Turecku. Ich stáročný boj za práva, auto-nómiu a dokonca nezávislý Kurdistan je poznačený marginalizáciou a prenasle-dovaním. Prenasledovanie Kurdov siaha až do čias Osmanskej ríše".
Existuje mnoho príkladov krutostí páchaných na Kurdoch. Tu je niekoľko z nich.
V roku 1962 Sýria zbavila 120,000 Kurdov občianstva. Títo Kurdi a ich potomko-via nemôžu voliť, vlastniť majetok alebo podniky, ani legálne uzatvárať manžel-stvá.
V 80. rokoch minulého storočia rozpútal bývalý iracký režim Saddáma Husajna kampaň, v rámci ktorej zahynulo najmenej 100,000 Kurdov, väčšinou civilistov, pričom niektoré odhady hovoria o 180,000 mŕtvych. Tisíce ľudí bolo nezvestných a stovky dedín zničených.
Otec s dieťaťom zahynuli pri chemickom útoku, ktorý Saddám vykonal v Halabdži na severo-východe Iraku v marci 1988
V rámci ofenzívy "iracké vojenské lietadlá a delostrelectvo 16. marca 1988 zasypali kurdské mesto Halabdža yperitom a smrtiacou nervovoparalytickou látkou sarín. Zahy-nulo približne 5,000 ľudí – najmä žien a detí".
Článok z roku 2019 s názvom Ženy. Život. Sloboda. Ženy – bojovníčky z Kurdi-stanu, autorka Sarah Lazarusová (fotografie Sonja Hamadová) rozpráva príbehy niektorých z týchto bojovníčok.
Po začatí sýrskej vojny v roku 2011 videla berlínska fotografka Sonja Hamadová mno-ho snímok kurdských bojovníčok – mala však pocit, že tieto snímky nespravodlivo vysti-hujú tieto ženy. "Tie snímky boli veľmi senzačné," hovorí. "Ženy boli zobrazené rovna-ko ako muži – vždy držali zbrane. Obrázky nehovorili nič o ženách ako o jednotliv-coch."
Hamadová teda urobila fotografie a tu sú niektoré z nich:
Foto 1: Zilan, 19 rokov, Sindžár, iracký Kurdistan; Foto 2: Zilan, 28 rokov, Sindžár, iracký Kurdistan; Foto 3: Džihan, 25 rokov, Kobani, Rojava, severná Sýria
Širín, 21, Hasaka, Rojava, severná Sýria
Keď som počula to málo o odvážnych ženách bojujúcich za slobodu a toľko o igno-rantských západných ženách, ktoré ju obhajujú, cítila som, že je čas pozdvihnúť hlasy tých, ktoré sú skutočnými revolucionárkami, tých, ktorých hlasy sú teraz po-tláčané v prospech tohto šialenstva.
"Nie je to iránska revolúcia, dokonca ani kurdská revolúcia," povedala 25-ročná Roz-hin z kurdského mesta Kermánšáh. "Je to revolúcia žien." Napriek tomu sa zdá, že táto revolúcia teraz robí oveľa viac ako dva kroky späť.
Vždy si budem pamätať Farrokhroo Parsa, o ktorej som písala v eseji Váhavý revo-lucionár:
Parsa bola iránska lekárka, pedagogička a poslankyňa. Pôsobila ako ministerka školstva a bola prvou ženou vo vláde. Parsová bola otvorenou zástankyňou práv žien v Iráne.
Farrokhroo Parsa na revolučnom súde, 1979
Kvôli svojmu odvážnemu postoju bola v roku 1980 na začiatku islamskej kultúrnej revolúcie ako jedna z prvých popravená zastrelením. Môj priateľ Alec, o ktorom som písala v eseji Váhavý revolucionár, mi povedal, že je všeobecne známe, hoci sa o tom v tlači nikdy nepísalo, že ju pred popravou vláčili po uliciach vo vreci, aby ju ponížili.
Vo svojom poslednom liste z väzenia Farrokhroo Parsa napísala svojim deťom toto:
"Som lekárka, takže nemám strach zo smrti. Smrť je len chvíľa a nič viac. Som pripra-vená radšej prijať smrť s otvorenou náručou, ako žiť v hanbe tým, že budem nútená byť zahalená. Nebudem sa klaňať tým, ktorí odo mňa očakávajú, že vyjadrím ľútosť nad päťdesiatročným úsilím o rovnosť medzi mužmi a ženami. Nie som pripravená nosiť čádor* a ustúpiť do histórie".
*Čádor je polkruh látky po celej dĺžke tela, ktorý je vpredu otvorený. Odev sa prehodí cez hla-vu a nositeľ ho vpredu drží uzavretý; čádor nemá žiadne otvory na ruky, gombíky ani spony. Môže byť tiež uzavretý tak, že sa zastrčí pod ramená nositeľky. Toto slovo sa v klasickej perz-štine mohlo používať v súvislosti s takmer akoukoľvek látkou, šatkou na hlavu alebo dokon-ca stanom.
Čádor. Wikipedia, Marius Arnesen Oslo, Nórsko: Dievčatá z Hérátu, Afghanistan, CC BY-SA 2.0
Egyptská feministická spisovateľka Nawal El Saadawi, ktorá ako dieťa podstúpila mrzačenie ženských pohlavných orgánov, tak ako sa to stále robí u 90% egypt-ských dievčat, povedala toto:
"Ženy tvoria polovicu spoločnosti. Nemôžete mať revolúciu bez žien. Nemôžete mať demokraciu bez žien. Nemôžete mať rovnosť bez žien. Bez žien nemôžete mať nič."
Napísala, že na Západe je "plastická chirurgia postmoderným závojom". Ženy sú mnohými spôsobmi podmieňované, aby sa vzdali svojich práv, aby zmizli.
Ak čoraz viac západných žien začne podporovať svojich utláčateľov, ako je islam-ský extrémista Tarek Bazzi, akú nádej má potom ktokoľvek z nás? Možno vďaka tomu, že to teraz napíšem, sa niekoľko mladých žien dozvie o odvážnych kurds-kých bojovníčkach, revolučných ženách v Iráne a Egypte a iných islamských štá-toch. Možno viaceré z nich nájdu odvahu vyjadriť sa proti najnovším trendom. Postavte sa na odpor skôr, ako bude neskoro.
O VOJNE A MIERI
Prečítajte si, čo hovorí táto mladá Iránka
KAREN HUNT AKA KH MEZEK, 16. apríla 2024
Tu je Elica Le Bonová, mladá iránska právnička narodená v Británii a vyštudova-ná v Amerike, ktorá potvrdzuje to, o čom som práve písala v eseji Šialenstvo zá-padných žien brániacich útlak; vysvetľuje, prečo Iránci stoja na strane Izraela a cítia sa zradení západnými "protestujúcimi":
Podporujete teroristický režim, od ktorého sa iránsky ľud snaží oslobodiť už 45 rokov. Tu sa príbeh nezačal. A tu sa tento príbeh nekončí. Toto nie je nový spor. Je to desaťročia trvajúci spor.
'Revolúcia v Iráne v roku 1979 sa začala presne takto, čo bola postupná radikali-zácia, ktorá viedla k tejto revolúcii, ktorá viedla k tomuto režimu. Chcete mi po-vedať, že neexistuje žiadna podpora materskej spoločnosti? Hlava hada? Samo-zrejme, že to bude prirodzená trajektória, pretože je ideologicky nekonzistentné podporovať zástupcov a nestabilitu a teror, ktoré spôsobujú v regióne, a nepod-porovať hlavu hada.
Toto bol zlomový moment, bod obratu, keď sme si uvedomili, čo presne nás ako Iráncov znepokojovalo posledných šesť mesiacov. Po tom, ako sme sa celý ten čas snažili oboznámiť svet so skúsenosťami Iráncov pod železnou topánkou tohto utláčateľského režimu.
A ako sme sa [na Západe] museli postaviť na stranu iránskeho ľudu, iránskych žien, čo sa rýchlo vystupňovalo až k tomu, čo vlastne robíme teraz, a to je úplné prekrútenie tohto príbehu a vyjadrenie podpory islamskej republike v tomto vzťahu proti Izraelu.
Nemáte záujem oslavovať našu slobodu a teraz chcete žiť prostredníctvom tohto útoku proti Izraelu – ktorý nespôsobil nič, len vážne zranil sedemročné beduínske dievčatko – a toto je oslobodenie, o ktorom fantazírujete?
V akom zmysle ste prekrútili príbeh, aby ste z Islamskej republiky urobili obeť?
Keď sme kričali, že zabíjajú iránske ženy za to, že nenosia hidžáb, kde ste boli vy? Keď lynčovali iránskych mužov a vešali ich na žeriavy za to, že protestovali, kde ste boli vy? Keď sme vysvetľovali, že ide o teroristickú okupačnú silu, kde ste boli?
Ale zrazu všetci vyštudovali právnickú školu na Instagrame, aby povedali, že je to porušenie medzinárodného práva a Irán má právo sa brániť. Je to až zvrátená feti-šizácia utrpenia ľudí tu, ktorú ľudia na Západe jednoducho nedokážu pochopiť.
Wow! Dobre to povedala. Ako stále opakujem, napríklad v eseji Vek pokrytectva: Poho-vorme o "ukradnutej pôde"... je vrcholom arogantného pokrytectva "protestovať" za ideo-lógiu, ktorá má korene v útlaku a otroctve a ktorá ten istý útlak a otroctvo otvorene naďa-lej podporuje.